Výnosy minulých období nie sú zárukou budúcich...ale predsa len o čomsi svedčia

6. 2. 2019, Blog, investovanie

Spracoval som analýzu, ktorá nakoniec potvrdila môj predpoklad a často opakovaný záver, že ak chce niekto sporiť na 10 či viac rokov, určite by sporenie malo smerovať výhradne do akciových fondov. Rád sa s výsledkom analýzy podelím s každým, kto má chuť trochu premýšľať.

Začnem preto názvom článku, ktorý je odvodený z často používaných disclaimerov. A chápem, prečo sú dôležité. Pred možno desiatimi rokmi, mi jeden klient ukázal, čo našiel vo svojej poštovej schránke. Bola to fotokópia mesačnej správy o hospodárení jedného akciového fondu, ktorý rok predtým dosiahol výnos viac ako 50%. Na tejto mesačnej správe bolo rukou dopísané: „Chcete aj Vy takto zarobiť? Volajte mi“ a telefónne číslo.

Fond sa už dnes volá inak, investičná stratégia bola zmenená a hodnota podielu dnes nie je omnoho vyššia, než bola vtedy. To preto, že fond investoval na veľmi špecifickom trhu a tento minulý výnos a ani zďaleka podobný už nikdy nedosiahol.

Napriek tomu sú minulé výnosy dôležité, pretože naznačujú možný potenciál budúcich výnosov, akurát je potrebné ich sledovať v širšom kontexte.

Preto som spravil analýzu výnosov za obdobie viac ako 10 rokov dvoch portfólií. Jedno portfólio je akciové, ktoré ponúkame klientom ako dobré riešenie, ak si chcú sporiť viac ako 10 rokov. Skladá sa z troch akciových fondov pomerovo rovnako zastúpených. Jeden investuje v severnej Amerike, jeden v rozvinutej Európe a jeden na rozvíjajúcich sa trhoch. Druhé portfólio som spravil pre porovnanie. Je zložené z dlhopisových fondov na rovnakých trhoch, čiže jeden severná Amerika, jeden rozvinutá Európa a jeden rozvíjajúce sa trhy.

Čo sa môžeme naučiť z nižšie uvedených grafov? UMD Flexi base plan je portfólio, ktoré ponúkajú naši kolegovia svojim klientom na sporenie. Priemerné výnosy sú priemerovanými výnosmi za uvedené obdobie pri jednorazovej investícii. Ak by klient investoval kedykoľvek napríklad na 6 rokov (to chápeme ako 6*365 dní), dosiahol by v priemere výnos 10,59%. Ak by investoval v najhoršom možnom momente a svoj vklad by nekompromisne vybral po 6 rokoch, mal by výnos 0,42% p.a. – áno, ani v tom najhoršom možnom momente by po 6 rokoch nebol v strate. Dokonca by mal viac, ako na termínovaných účtoch v banke. Toto je dôvod, prečo odporúčame takéto portfólio klientom, ktorí investujú aspoň na 10 rokov. Nakoniec v najlepšom možnom 6 ročnom období by klient dosiahol 21,31% p.a. výnos. Graf zároveň naznačuje, že ak by sme mali údaje napríklad za 30 rokov, najlepší a najhorší výnos za dlhšie obdobia sa veľmi priblížia priemernému výnosu. 10% výnos znamená, že potrebujeme približne 7 rokov, aby sa naša investícia znásobila.

Druhý graf poukazuje na priemerné výnosy okolo 7,22% a to je veľmi dobrý výsledok. Som ale presvedčený, že ak by klient chcel sporiť na 25 či 30 rokov, tento priemerný výnos by sa pohyboval okolo 5%. Z grafu vidíme, že najhoršie 6 ročné obdobie by klientovi prinieslo výnos 3,31% p.a. a najlepšie 6 ročné obdobie 11,17%. 

Sledoval som správanie portfólií od 20.10.2007 dodnes. Žiaľ, práve toto obdobie dlhodobo klesali úrokové sadzby, čo nahrávalo výnosom dlhopisových fondov. Domnievam sa, že ak by boli k dispozícii dáta napríklad od roku 2000, výsledok, respektíve rozdiel by bol markantnejší.

V každom prípade je z výsledku jasné, že ak chce niekto sporiť alebo investovať, na viac ako 10 rokov, nemal by k tomu využívať dlhopisové fondy. Za krátke investičné obdobie síce môže dosiahnuť stratu, ale ak svoju investíciu nechá napriek tomu v týchto fondoch a dodrží svoj investičný horizont, bude jeho zisk určite uspokojivý. 

No tak či onak, nebojte sa podielových fondov a určite sa poraďte s našimi kolegami. Oni neprezentujú len svoje názory, ale často čerpajú práve z takýchto analýz, ktoré môžu byť na prvý pohľad síce zložité, napriek tomu hovoria o portfóliách mnoho. 

Autor: Ondrej Faith

  

Ak sa chcete poradiť s našimi investičnými špecialistami, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Termínované účty – áno či nie?
Rád by som týmto textom pomohol klientom aj finančným sprostredkovateľom zvážiť či ešte aj dnes má tento produkt miesto v portfóliu osobných financií klientov.  Čo je termínovaný vklad Ako už napovedá názov, jedná sa o produkt zo sektora vkladov. Klient vloží (radšej mám pojem požičia) peňažné prostriedky do banky, ktorá mu na základe písomnej zmluvy zaručí kedy a za akých podmienok mu ich vráti späť a aký vysoký úrok mu za túto pôžičku zaplatí. Na rozdiel od podielového fondu prestávajú byť počas obdobia vkladu tieto prostriedky majetkom klienta a nemá na ne žiaden dosah. Jediné čo má v rukách je záväzok banky, že mu vklad vráti. Nakoľko sa však aj veľké finančné inštitúcie môžu dostať do situácie, že nebudú vedieť splniť svoje záväzky, existuje Fond na ochranu vkladov, ktorého cieľom je pokryť do určitej miery potenciálne straty finančných spotrebiteľov za vklady, ak ich nebudú banky schopné vyplatiť. Výhodou termínovaného vkladu je, že klient dopredu vie, za aký čas mu banka vklad vráti a koľko získa na úrokoch a zároveň spomínaná záruka Fondu na ochranu vkladov. Termínovaný vklad a prax Klienti sa ma často pýtajú ako investovať. Tak nejak začína rozhovor, no skôr sa snažím zistiť, čo očakávajú, aký majú „investičný“ horizont, akí sú odolní voči riziku a aké je ich finančné zázemie. Občas – nie veľmi často, im odporučím ako vhodné riešenie (prípadne ako doplnok) práve termínovaný vklad. Otázkou ostáva, ako je možné, že termínovaný vklad považujem za dobré riešenie len pre veľmi malé percento klientov, ale ak sa pozriem na štatistiku Národnej banky, je v termínovaných vkladoch uložené obrovské množstvo peňazí. Myslím, že čiastočne je dôvodom to, že sa na mňa obracia len určitá skupina klientov, ale aj to, že odporúčanie na termínovaný vklad dostávajú často aj na pobočkách bánk. Určite svoju úlohu zohráva „znalosť“ produktu a „konzervativizmus“ slovenského obyvateľstva. Rád by som však poukázal, že v tieto posledné dva argumenty skrátka neverím a na trhu som dosť dlho na to, aby som ich považoval iba za „propagandu“. Je jednoduchšie vypísať jedno tlačivo, než klientovi vysvetľovať zložitejšie produkty. Štatistiky V štatistikách Národnej banky Slovenska (Prijaté vklady a ich úrokové miery – stavy za 12. mesiac roku 2018), z ktorých niektoré údaje sú uvedené v tabuľke na konci článku, som našiel informáciu o objeme peňažných prostriedkov na termínovaných vkladoch a skutočne, ako vidno z tabuľky nižšie, sú na vkladoch obyvateľstva obrovské prostriedky. Táto tabuľka však zobrazuje iba časť termínovaných vkladov, pretože v inej štatistike na stránkach NBS - „Vklady a prijaté úvery podľa krajov za rok 2017“ som sa dočítal, že Vklady chránené Fondom na ochranu vkladov k 31.12. 2017 tvorili objem vo výške 45 320 767 000 Eur.  No a vo výročnej správe Fondu na ochranu vkladov za rok 2017 som sa dočítal, že aktíva fondu spolu boli 257 583 516 Eur. Úvaha Stále si myslím, že termínovaný vklad má miesto v portfóliu niektorých klientov, ale myslím si, že objem vkladov mnohonásobne prevyšuje svoju opodstatnenosť. Ani úrokové sadzby dnes nie sú moc presvedčivé.  Termínovaný vklad je vhodný pre klienta, ktorý napríklad vie, že peniaze nebude rozhodne potrebovať rok či dva, ale krátko potom ich určite použije. Ak si ale klient vkladá peniaze na termínovaný vklad na 5 rokov, teda vie, že určite ich tých 5 rokov potrebovať nebude, myslím, že termínovaný vklad nie je najlepším riešením a treba skúmať ďalšie okolnosti. V takomto prípade by som už do portfólia zaradil aj podielové fondy, ktoré zodpovedajú klientovým preferenciám o riziku a o dĺžke jeho investície. Samozrejme za podielový fond negarantuje nikto, pretože majetok v podielovom fonde stále vlastní podielnik, nie správcovská spoločnosť, a teda okrem trhového rizika nie je za čo ručiť. Za záväzky bánk vrátiť klientom vklady v objeme 45 miliárd Eur ručí Fond na ochranu vkladov s aktívami 257 miliónov Eur (ako vyplýva zo štatistík vyššie). Moja rada Ak máte peniaze, mali by ste premýšľať, ako ich čo najefektívnejšie uložiť. Toto premýšľanie je určite menej náročné, ako bolo získanie týchto prostriedkov. Nepristupujte k finančným produktom laxne s názorom, že tomu aj tak neporozumiete. Treba sa pýtať, pýtať a pýtať. Je to jednoduchšie, ako si možno myslíte.  Termínovaný účet možno patrí aj do Vášho portfólia, ale pre istotu si nájdite sprostredkovateľa, ktorý má vo svojom portfóliu aj termínované účty aj podielové fondy. Takýto sprostredkovateľ Vám zrejme bude vedieť lepšie a objektívnejšie poradiť . Autor: Ondrej Faith Autor: Ondrej Faith...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Koľko je potrebné si sporiť na dôchodok?
Autor: Ondrej Faith  Živnostník Neviem, či sa jedná len o slovenské špecifikum, ale mnoho živnostníkov sa snaží tzv. „optimalizovať daňový základ“. Myšlienka optimalizácie daňového základu je prirodzeným jednaním podnikateľa, a pokiaľ to robí v medziach zákona, nie je mu čo vytknúť. Otázka však je, či si podnikateľ tvorí rezervy na starobu a či sú tieto rezervy v dostatočnej výške, pretože z nízkeho priznaného príjmu nemôže počítať s primeraným dôchodkom v pomere k svojim predchádzajúcim príjmom, ale pravdepodobne ani s tým priemerným. Koľko by si mal odkladať? Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď, ale asi by bolo rozumné odkladať si toľko, koľko by musel platiť do starobného poistenia Sociálnej poisťovne, keby neoptimalizoval daňový základ. To znamená, že by táto čiastka mala byť každý rok vypočítaná z jeho daňového základu a výšky odvodov. Napríklad v súčasnosti by si z každých 1 000 Eur „ušetreného daňového základu“ mal odkladať 180 Eur. Ak sa Vám to zdá mnoho, pozrime sa na to faktograficky. Odvody do starobného poistenia Sociálnej poisťovne sú 4% zrazené z hrubej mzdy zamestnanca a ďalších 14% zaplatí zamestnávateľ. Takže to je 180 Eur z každých zarobených 1 000 Eur hrubej mzdy. Pre zaujímavosť, priemerná mzda fyzických osôb – zamestnancov bola podľa Štatistického úradu v druhom kvartáli roku 2018 rovných 1 004 Eur. Priemerný starobný dôchodok bol v rovnakom období podľa údajov Sociálnej poisťovne približne 441 Eur, čo je vo vzťahu k mzde takmer 44% priemernej mzdy. Zamestnanec Je možné vysloviť predpoklad, že priemerný dôchodok v budúcnosti dostane občan, ktorý poberá priemernú mzdu priemerne dlhé obdobie pracovného života. Takže sú na mieste dve otázky pre každého čitateľa individuálne. „ Bol by som schopný vyžiť zo 441 Eur?“ A tá druhá: “ Zarábam dosť, aby som dostal aspoň tých 441 Eur?“ Ako si teda zabezpečiť slušný dôchodok a zároveň nezruinovať súčasné svoje finančné toky? Dovolím si bezprecedentne tvrdiť, že systém starobného poistenia prostredníctvom Sociálnej poisťovne je zastaralý a neefektívny. Pokiaľ občan využije rozumne v súčasnosti dostupné nástroje vhodné na dôchodkové sporenie, môže si odkladať omnoho nižšie sumy, pretože „ zložené úročenie je ôsmy div sveta“, ako údajne povedal sám Albert Einstein. Či už to povedal a či nie, je výnos z výnosov Vašich investícií to jediné, čo Vás môže zachrániť. Je však potrebné, aby ste investovali múdro, teda ani nie príliš rizikovo, ani nie príliš konzervatívne a hlavne, NIE DRAHO! Poraďte sa s našimi investičnými špecialistami a pýtajte sa na Flexibilný plán sporenia. Analýzou historických hodnôt za celú jeho históriu vieme, že sa jeho výnosy v priemere pohybujú na hranici 10% a to aj napriek tomu, že v roku 2008 bola obrovská kríza, ktorá krátkodobo oslabila kapitálový trh. To síce nie je zárukou toho, že to tak bude aj v budúcnosti, ale predsa to niečo napovedá....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

5 rád ako v roku 2019 najlepšie investovať
Ak niekto pracuje na kapitálovom trhu, pravdepodobne aj dostáva občas otázky od priateľov či známych, do čoho by mali teraz najlepšie investovať. Neviem, čo odpovedajú iní, ale ja odpovedám dnes rovnako ako pred rokom či piatimi, pretože sa z určitého pohľadu nič nezmenilo. 1. Podielové fondy Myslím si, že najdôležitejšie pri investovaní je, aby ľudia chápali význam kolektívneho investovania a využívali podielové fondy. Či už kupujú akcie, komodity, alebo dlhopisy, vždy je bezpečnejšie, pohodlnejšie a mnohokrát aj výnosnejšie nakupovať ich prostredníctvom podielových fondov. 2. Zlato Nedávno som napríklad dostal otázku, či je dobré investovať do zlata. Dlhodobo tvrdím, že ten kto chce investovať do zlata, by si najskôr mal zhodnotiť, čo tým vlastne chce dosiahnuť a ak nájde dostatok dôvodov prečo áno, tak potom by mal rozmýšľať, ako ho chce nadobudnúť. Osobne si myslím, že je lepšie ho nadobudnúť prostredníctvom podielových fondov, ktoré majú v držbe priamo zlato, ako si toto kupovať od rôznych s.r.o.-čiek. 3. Špekulácie na trhu Nemenej dôležité je rozlišovať, či chcem investovať systematicky, alebo špekulovať na kapitálovom trhu. Ono vlastne aj špekulovanie je investovanie, ale spôsobom, kedy sa snaží investor špekulatívne výrazne poraziť trh. Častým východiskom špekulácií je, ak sa v niektorej krajine či podniku niečo udeje a investor uvažuje, že sa to odrazí na niektorých aktívach pozitívne, či negatívne. Takýto postup nie je zlý, len nie vždy je odhad správny. Pri neuvážených špekuláciách potom takýto omyl dopadne nielen na „dušu“ investora, ale aj na jeho „peňaženku“. 4. Rozloženie rizika Ak sme si uvážili, že chceme investovať systematicky, premyslime si, čo chceme dosiahnuť, alebo presnejšie, rozdeľme si peniaze na „kôpky“, ak je to potrebné. Niekto si bude chcieť časť peňazí odložiť ako rezervu typu „keby niečo“, časť odložiť napríklad na kúpu auta o 5 rokov a časť investovať dynamicky s cieľom dosiahnutia vysokého výnosu. Niekto iný naopak môže požadovať výnos vyšší ako inflácia, ale zároveň nechce zažiť veľké prepady, pretože všetky svoje peniaze má uložené, aby z nich splatil časť hypotéky. Investičných cieľov môže byť naozaj mnoho a určite je lepšie poradiť sa s investičným špecialistom. 5. Vytváranie rezerv V médiách som sa v nemalej miere stretol s tvrdeniami, že Slováci sú konzervatívni. Tieto tvrdenia nikdy nevychádzali zo žiadnej analýzy, nanajvýš sa opierali o chybnú interpretáciu štatistických údajov. Slováci nie sú konzervatívni a väčšinou sa radi poučia. Sú pri investovaní často disciplinovaní a v minulosti si väčšina z nich držala aj dostatočnú rezervu „na horšie časy“. Túto rezervu ako odozvu na dianie v spoločnosti mnohí minuli, no dnes sa k vytváraniu rezervy opäť vracajú. Aj keď niekto rezervu má, mal by ju pravidelným investičným sporením navyšovať. Omnoho dôležitejšie je investičné sporenie pre toho, kto žiadnu rezervu nemá. Úplne najdôležitejšie začať sporiť je pre toho, kto má dlhy. Len s finančnou rezervou totiž dokáže jednotlivec či rodina prežiť potenciálne „horšie časy“, ktoré sa skrátka občas opakujú. Verím, že naši sprostredkovatelia dokážu efektívne poradiť svojim klientom ako riešiť ich individuálne investičné ciele a rovnako im pomôžu aj v ich realizácii. Autor: Ondrej Faith...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL