Termínované účty – áno či nie?

19. 2. 2019, Blog, investovanie

Rád by som týmto textom pomohol klientom aj finančným sprostredkovateľom zvážiť či ešte aj dnes má tento produkt miesto v portfóliu osobných financií klientov. 

Čo je termínovaný vklad

Ako už napovedá názov, jedná sa o produkt zo sektora vkladov. Klient vloží (radšej mám pojem požičia) peňažné prostriedky do banky, ktorá mu na základe písomnej zmluvy zaručí kedy a za akých podmienok mu ich vráti späť a aký vysoký úrok mu za túto pôžičku zaplatí.

Na rozdiel od podielového fondu prestávajú byť počas obdobia vkladu tieto prostriedky majetkom klienta a nemá na ne žiaden dosah. Jediné čo má v rukách je záväzok banky, že mu vklad vráti. Nakoľko sa však aj veľké finančné inštitúcie môžu dostať do situácie, že nebudú vedieť splniť svoje záväzky, existuje Fond na ochranu vkladov, ktorého cieľom je pokryť do určitej miery potenciálne straty finančných spotrebiteľov za vklady, ak ich nebudú banky schopné vyplatiť.

Výhodou termínovaného vkladu je, že klient dopredu vie, za aký čas mu banka vklad vráti a koľko získa na úrokoch a zároveň spomínaná záruka Fondu na ochranu vkladov.

Termínovaný vklad a prax

Klienti sa ma často pýtajú ako investovať. Tak nejak začína rozhovor, no skôr sa snažím zistiť, čo očakávajú, aký majú „investičný“ horizont, akí sú odolní voči riziku a aké je ich finančné zázemie. Občas – nie veľmi často, im odporučím ako vhodné riešenie (prípadne ako doplnok) práve termínovaný vklad.

Otázkou ostáva, ako je možné, že termínovaný vklad považujem za dobré riešenie len pre veľmi malé percento klientov, ale ak sa pozriem na štatistiku Národnej banky, je v termínovaných vkladoch uložené obrovské množstvo peňazí. Myslím, že čiastočne je dôvodom to, že sa na mňa obracia len určitá skupina klientov, ale aj to, že odporúčanie na termínovaný vklad dostávajú často aj na pobočkách bánk. Určite svoju úlohu zohráva „znalosť“ produktu a „konzervativizmus“ slovenského obyvateľstva. Rád by som však poukázal, že v tieto posledné dva argumenty skrátka neverím a na trhu som dosť dlho na to, aby som ich považoval iba za „propagandu“. Je jednoduchšie vypísať jedno tlačivo, než klientovi vysvetľovať zložitejšie produkty.

Štatistiky

V štatistikách Národnej banky Slovenska (Prijaté vklady a ich úrokové miery – stavy za 12. mesiac roku 2018), z ktorých niektoré údaje sú uvedené v tabuľke na konci článku, som našiel informáciu o objeme peňažných prostriedkov na termínovaných vkladoch a skutočne, ako vidno z tabuľky nižšie, sú na vkladoch obyvateľstva obrovské prostriedky. Táto tabuľka však zobrazuje iba časť termínovaných vkladov, pretože v inej štatistike na stránkach NBS - „Vklady a prijaté úvery podľa krajov za rok 2017“ som sa dočítal, že Vklady chránené Fondom na ochranu vkladov k 31.12. 2017 tvorili objem vo výške 45 320 767 000 Eur. 

No a vo výročnej správe Fondu na ochranu vkladov za rok 2017 som sa dočítal, že aktíva fondu spolu boli 257 583 516 Eur.

Úvaha

Stále si myslím, že termínovaný vklad má miesto v portfóliu niektorých klientov, ale myslím si, že objem vkladov mnohonásobne prevyšuje svoju opodstatnenosť. Ani úrokové sadzby dnes nie sú moc presvedčivé. 

Termínovaný vklad je vhodný pre klienta, ktorý napríklad vie, že peniaze nebude rozhodne potrebovať rok či dva, ale krátko potom ich určite použije. Ak si ale klient vkladá peniaze na termínovaný vklad na 5 rokov, teda vie, že určite ich tých 5 rokov potrebovať nebude, myslím, že termínovaný vklad nie je najlepším riešením a treba skúmať ďalšie okolnosti. V takomto prípade by som už do portfólia zaradil aj podielové fondy, ktoré zodpovedajú klientovým preferenciám o riziku a o dĺžke jeho investície.

Samozrejme za podielový fond negarantuje nikto, pretože majetok v podielovom fonde stále vlastní podielnik, nie správcovská spoločnosť, a teda okrem trhového rizika nie je za čo ručiť. Za záväzky bánk vrátiť klientom vklady v objeme 45 miliárd Eur ručí Fond na ochranu vkladov s aktívami 257 miliónov Eur (ako vyplýva zo štatistík vyššie).

Moja rada

Ak máte peniaze, mali by ste premýšľať, ako ich čo najefektívnejšie uložiť. Toto premýšľanie je určite menej náročné, ako bolo získanie týchto prostriedkov. Nepristupujte k finančným produktom laxne s názorom, že tomu aj tak neporozumiete. Treba sa pýtať, pýtať a pýtať. Je to jednoduchšie, ako si možno myslíte. 

Termínovaný účet možno patrí aj do Vášho portfólia, ale pre istotu si nájdite sprostredkovateľa, ktorý má vo svojom portfóliu aj termínované účty aj podielové fondy. Takýto sprostredkovateľ Vám zrejme bude vedieť lepšie a objektívnejšie poradiť .

Autor: Ondrej Faith

Autor: Ondrej Faith

AK SA CHCETE PORADIŤ S NAŠIMI INVESTIČNÝMI ŠPECIALISTAMI, NEVÁHAJTE NÁS KONTAKTOVAŤ

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Prečo sa oplatí investovať do zlata
V nasledujúcom článku si predstavíme aké sú výhody investovania do zlata. Investovať do tohto drahého kovu je už možné aj cez iŠanón 2.0. Odteraz už nie je problém mať vo svojom mobile skutočné zlato.  1.) Prečo investovať do zlata? Zlato nikdy v histórii ľudstva nesklamalo, trvalo udržiava hodnotu majetku v čase, zatiaľ čo papierové peniaze neustále strácajú svoju hodnotu. 2.) Oplatí sa v dnešnej dobe investovať do zlata? Zvlášť v čase, keď prichádzajú hospodárske krízy, je zlato protiváhou cenným papierom a štandardným finančným produktom. V tejto dobe naopak hodnota zlata stúpa a klientovi zaisťuje, že sa hodnota jeho majetku neznižuje. 3.) Je investovania do zlata bezpečné? Pri investíciách do stavebného sporenia, dôchodkového pripoistenia, akcií a pod. klient v podstate nič nevlastní, iba ak prísľub budúceho plnenia. Zatiaľ čo zlato vlastním fyzicky, mám ho v banke či doma a vytvára mi istotu a bezpečie. 4.) Aká veľká je vhodná investícia?  Kapitál = peniaze x čas a to platí aj pri sporení do zlata. Nie je nutné investovať veľké sumy. Odporúčame pravidelné sporenie v rozmedzí 20 - 160 eur mesačne na obdobie 5 - 15 rokov. V období krízy v Nemecku sa za jednu uncu zlata, čo je cca 120 euro, dala kúpiť nehnuteľnosť. 5.) Aká forma investície je vhodná? Odporúčame pravidelné sporenie, ktoré eliminuje volatilitu* ceny a umožňuje klientovi zarábať aj pri poklese ceny.   Samozrejme spoločnosť Zlatá Rezerva umožňuje aj jednorazové nákupy zlata v akomkoľvek množstve.  *Volatilita = miera kolísania hodnoty aktíva, alebo jeho výnosovej miery....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Čo robiť, keď nastane panika
Keď nastane panika na akciových trhoch, o dianie na nich sa začnú často zaujímať aj ľudia, ktorí nikdy neinvestovali. Zrejme ani teraz to nie je iné. Nastala situácia, akú by ani hollywoodsky producenti neočakávali. Teda, nie že by nebolo dostatok diel o zombie problematike, ale v zombie filmoch sa všetci báli, že ich zombie pohryzie. Dnes sa ľudia boja už aj kýchnutia. To presne spôsobuje paniku a tá vedie k situáciám, aké by nik nečakal. Čo sa vlastne deje? Ekonomika je cyklická a všetci to vedia. Ľudia sa chcú skrátka mať lepšie ako ich rodičia, pracujú, vynaliezajú, produkujú a míňajú. To je motor, ktorý ženie ľudstvo a ekonomiku vpred. Cyklika ekonomiky spočíva v tom, že sú obdobia rastu a sú obdobia poklesu. Svetová ekonomika bola už v poslednom kvartále 2019 v zlej kondícii, ale hovorilo sa najmä o jej spomalení. Ekonomika je však aj napriek cyklickosti citlivá aj na rôzne vonkajšie vplyvy. Takými môže byť vojna, ropný šok, či stav, ktorý nastal teraz – pandémia. Preto nastala situácia, kedy sa už hovorí o kríze. Medzi silné vonkajšie vplyvy patril napríklad prvý ropný šok. Udalosť, ktorá predtým nikdy nenastala a nikto s ňou nevedel počítať. Ťažko si bude bežný občan na Slovensku pamätať ropnú krízu z roku 1973, naviac keď sme boli sférou vplyvu Sovietskeho zväzu a informácie sa ku nám dostávali, no povedzme „upravené“. V každom prípade práve rok 1973 bol rokom, kedy si ekonómovia uvedomili, ako moc je ekonomika závislá na rope. Dovtedy jej bol dostatok a pri cene 3 USD za barel s ňou rozhodne nepotreboval nik šetriť. Problém nastal 6. októbra 1973 keď sa koalícia arabských krajín pod vedením Egypta a Sýrie rozhodli, že získajú od Izraela vojensky späť Golanské výšiny a Sinajský polostrov, ktoré stratili po zdrvujúcej porážke v šesťdňovej vojne vedenej proti Izraelu v roku 1967. Arabské krajiny ale v takzvanej Yom Kippurskej vojne opäť neuspeli. Nech už vojna dopadla akokoľvek, keďže bol Izrael podporovaný západnými krajinami, najmä USA, rozhodli sa 17. októbra arabskí členovia OPEC pod vedením Saudskej Arábie s cieľom odradiť západné krajiny od podpory Izraela postupným znižovaním ťažby ropy a začali zvyšovať jej cenu. Napriek tomu prezident Nixon 19. októbra povolil hlavnú alokáciu dodávok zbraní a 2,2 miliardy dolárov z rozpočtu na podporu pre Izrael. V reakcii na to Saudská Arábia vyhlásila embargo na Spojené štáty americké, ku ktorému sa neskôr pripojili ďalší vývozcovia ropy a rozšírili ho aj na ďalšie západné krajiny. Do konca embarga v marci 1974 cena ropy vzrástla takmer o 400%, z 3 USD za barel na takmer 12 USD a začala energetická kríza.  Po dlhých rokovaniach s krajinami OPEC vo Washingtone v marci 1974 sa nakoniec podarilo embargo odvolať, ale zvýšená cena ropy mala výrazný vplyv na celú svetovú ekonomiku, čo vidno na hodnotách indexu S&P 500 zobrazených na grafe. Celkovo akcie poklesli o viac ako 40% z pôvodných hodnôt. Dovtedy málokto predpokladal, ako môže cena ropy ovplyvniť aj sektory ekonomiky priamo nesúvisiace s ropou. Len pre zaujímavosť, v októbri 1990 po vpáde Iraku do Kuvajtu prekročila cena ropy 41 USD za barel, v januári 2008 prvýkrát prekonala hodnotu 100 USD a v júli až 147 USD za barel. V rokoch 2014 až 2015 potom klesla pod 70 USD za barel. Okrem koronavírusu však trh ovplyvňuje opäť aj ropa. Rovnako ako sa v roku 1973 podarilo krajinám OPEC ovplyvniť vysokými cenami ropy trh s cieľom poraziť Izrael, snažia sa teraz naopak jej nízkymi cenami poraziť Rusko. Keďže sa OPECu nepodarilo 6. marca s Ruskom dohodnúť o znížení ťažby ropy s cieľom udržať jej cenu v slabnúcej ekonomike, rozhodli sa teda jej ťažbu zvýšiť. Zvýšenie ťažby a pandémia stoja za znížením ceny ropy pod 30 USD za barel. Takto nízka cena ropy rozhodne ekonomike nepomôže a je otázne, či sa ekonomika po páde zotaví rýchlo (ako vidno na grafe), alebo bude jej zotavenie trvať dlho. Skôr verím, že to bude rýchle, pretože v takto extrémnej situácii začnú a vlastne už začali centrálne banky a vládne inštitúcie podporovať ekonomiku a dávať prísľuby na jej ďalšiu podporu. Fed spustil program kupovania firemných krátkodobých dlhových cenných papierov, znížil úrokové sadzby a pripravuje ďalšie opatrenia. Čína si uvedomila, že jej ekonomika stojí na malých firmách (zamestnávajú mnoho ľudí) a tie sú náchylnejšie k bankrotom, preto začala podporovať aj menšie rôznymi stimulmi. Únia tiež pripravuje rôzne opatrenia. Ako som už písal v predchádzajúcom článku, https://www.universal.sk/blog/co-robit-aby-sa-vasich-uspor-nedotkla-kriza, pre tých, ktorí ešte nezačali sporiť prostredníctvom podielových fondov, je teraz najlepšia doba. Pre tých, ktorí už sporia dlhšie, sa nič nedeje, keď budú v sporení pokračovať, ale ak by napríklad zvýšili výšku svojej mesačnej investície, určite si tým vylepšia výsledok. Pre investorov, ktorí investovali naraz väčšie sumy nastali krušnejšie chvíle, ale ak svoje investície nezačnú predávať, ich investície sa časom zotavia. Čo píšem sa ale týka kvalitných podielových fondov a správnej alokácie. Ak má investor nakúpené individuálne akcie, dlhopisy alebo len úzko zamerané fondy, situácia môže byť zložitejšia. Stále platí, akékoľvek investičné rozhodnutie by ste mali konzultovať s investičným poradcom. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Šetriť neznamená zhodnocovať
Sporenie je momentálne často spomínanou témou. Médiá sú plné rôznych reklám na sporiace produkty. V televízii sa neustále rozoberá téma dôchodku. Banky tiež prispôsobili svoje portfólio tejto téme a takmer v každej je možné nájsť sporiaci produkt, ktorý je ponúkaný klientom pri každej návšteve pobočky. Prečo je to tak? Môže sa to zdať otravné, ale naozaj ide iba o umelo vytvorenú potrebu a tlak na ľudí? V skutočnosti je už sporenie nutnosťou, ktorú málokto pociťuje. Mladšia generácia si myslí, že má na sporenie stále dostatok času alebo má pocit, že sa dôchodkového veku, kvôli jeho neustálemu posúvaniu, ani nedožije. Radšej si preto mladí doprajú zážitky s priateľmi, cestovanie a spravia si radosť peknými vecami tu a teraz. Staršia generácia sa síce môže spoliehať na štát, no nie nadarmo je téma sporenia tak často spomínaná. Nikto totiž nemá čarovnú guľu, z ktorej by vyčítal budúcnosť. Ak by sa aj situácia nezmenila, treba si uvedomiť, či to, čo človek dostane od štátu, postačí na každodenné výdavky. Dôchodok predsa nie je vo výške mesačného príjmu a keď si už teraz človek nevie odkrojiť z mesačného koláča, ako potom bude fungovať na dôchodku, keď mu mesačný príjem rapídne klesne? Ak si klient vyššie spomínané fakty uvedomuje a rozhodne sa sporiť, prichádza ďalšia otázka: Kam si peniaze ukladať, keď je na trhu veľké množstvo produktov? Je pravda, že možností je veľa a zorientovať sa medzi nimi je ozaj náročné. V tabuľke nižšie je možné vidieť sporenie pri vklade 30 eur mesačne, po dobu 18 rokov. Ak by si klient tieto peniaze odkladal do ponožky alebo na produkt bez zhodnotenia, po 18 rokoch by nadobudol spolu 6480 eur, čo by v prípade, že by nesporil, nemal. Čiže už len to, že si začal odkladať, je správne rozhodnutie. Netreba však zabúdať na infláciu, ktorú si je možné všimnúť pri porovnaní nákupu tej istej veci dnes a pred niekoľkými rokmi. Ceny stúpajú a to, čo si dnes klient kúpi za našetrenú sumu, si s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť o 18 rokov dovoliť, jednoducho preto, že to bude drahšie. Ak sa klient pozrie na priemernú ročnú infláciu za posledných 10 rokov, ktorá je cca 2,5% a priemernú ročnú infláciu za posledných 20 rokov, ktorá je vo výške cca 4%, logicky mu vyplynie, že táto čiastka nebude o 18 rokov tak zaujímavá, ako je dnes. Práve z tohto dôvodu je dobré sa poobzerať po produktoch, na ktorých si je možné peniaze nielen zhromažďovať, ale aj zhodnocovať. Najčastejšie používané bankové produkty medzi fyzickými osobami sú na Slovensku bežný a termínovaný účet. Po zhodnotení úrokov v týchto produktoch klient zistí, že priemernú infláciu nie je možné týmto spôsobom poraziť. Práve preto je potrebné hľadať produkt s vyšším zhodnotením. Ideálnou možnosťou sú podielové fondy, v ktorých nájdu riešenie aj konzervatívni klienti. Podielové fondy sú pre niektorých ľudí stále nepopulárne a vyvolávajú strach, no častokrát pramení iba z nevedomosti a neskúsenosti. Je prirodzené mať strach z neznámeho, ale ak sa klient pozrie na množstvo majetku, ktoré spravujú jednotlivé správcovské spoločnosti, je jasné, že tieto produkty sú čím ďalej, tým viac atraktívne a svojim zhodnotením ďaleko zaujímavejšie aj pre bežného človeka. Je potrebné si uvedomiť, že práve podielové fondy môžu priniesť zhodnotenie potrebné na prekonanie inflácie. Pri zhodnocovaní peňazí, sporení a prekonávaní inflácie tu nie sú klienti sami. Veľmi radi s otázkami k tejto téme poradia naši sprostredkovatelia , pomôžu nájsť odpovede a vybrať produkt, vďaka ktorému si klienti môžu zabezpečiť svoju budúcnosť. Mgr. Jana Lancošová Odborný garant pre sporenie a investície Universal maklérsky dom a.s. ...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL