Šetriť neznamená zhodnocovať

22. 3. 2017, Blog, investovanie

Sporenie je momentálne často spomínanou témou. Médiá sú plné rôznych reklám na sporiace produkty. V televízii sa neustále rozoberá téma dôchodku. Banky tiež prispôsobili svoje portfólio tejto téme a takmer v každej je možné nájsť sporiaci produkt, ktorý je ponúkaný klientom pri každej návšteve pobočky. Prečo je to tak?

Môže sa to zdať otravné, ale naozaj ide iba o umelo vytvorenú potrebu a tlak na ľudí? V skutočnosti je už sporenie nutnosťou, ktorú málokto pociťuje. Mladšia generácia si myslí, že má na sporenie stále dostatok času alebo má pocit, že sa dôchodkového veku, kvôli jeho neustálemu posúvaniu, ani nedožije. Radšej si preto mladí doprajú zážitky s priateľmi, cestovanie a spravia si radosť peknými vecami tu a teraz.

Staršia generácia sa síce môže spoliehať na štát, no nie nadarmo je téma sporenia tak často spomínaná. Nikto totiž nemá čarovnú guľu, z ktorej by vyčítal budúcnosť. Ak by sa aj situácia nezmenila, treba si uvedomiť, či to, čo človek dostane od štátu, postačí na každodenné výdavky. Dôchodok predsa nie je vo výške mesačného príjmu a keď si už teraz človek nevie odkrojiť z mesačného koláča, ako potom bude fungovať na dôchodku, keď mu mesačný príjem rapídne klesne?

Ak si klient vyššie spomínané fakty uvedomuje a rozhodne sa sporiť, prichádza ďalšia otázka: Kam si peniaze ukladať, keď je na trhu veľké množstvo produktov?

Je pravda, že možností je veľa a zorientovať sa medzi nimi je ozaj náročné. V tabuľke nižšie je možné vidieť sporenie pri vklade 30 eur mesačne, po dobu 18 rokov. Ak by si klient tieto peniaze odkladal do ponožky alebo na produkt bez zhodnotenia, po 18 rokoch by nadobudol spolu 6480 eur, čo by v prípade, že by nesporil, nemal. Čiže už len to, že si začal odkladať, je správne rozhodnutie.

Netreba však zabúdať na infláciu, ktorú si je možné všimnúť pri porovnaní nákupu tej istej veci dnes a pred niekoľkými rokmi. Ceny stúpajú a to, čo si dnes klient kúpi za našetrenú sumu, si s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť o 18 rokov dovoliť, jednoducho preto, že to bude drahšie.

Ak sa klient pozrie na priemernú ročnú infláciu za posledných 10 rokov, ktorá je cca 2,5% a priemernú ročnú infláciu za posledných 20 rokov, ktorá je vo výške cca 4%, logicky mu vyplynie, že táto čiastka nebude o 18 rokov tak zaujímavá, ako je dnes. Práve z tohto dôvodu je dobré sa poobzerať po produktoch, na ktorých si je možné peniaze nielen zhromažďovať, ale aj zhodnocovať.

Najčastejšie používané bankové produkty medzi fyzickými osobami sú na Slovensku bežný a termínovaný účet. Po zhodnotení úrokov v týchto produktoch klient zistí, že priemernú infláciu nie je možné týmto spôsobom poraziť. Práve preto je potrebné hľadať produkt s vyšším zhodnotením. Ideálnou možnosťou sú podielové fondy, v ktorých nájdu riešenie aj konzervatívni klienti.

Podielové fondy sú pre niektorých ľudí stále nepopulárne a vyvolávajú strach, no častokrát pramení iba z nevedomosti a neskúsenosti. Je prirodzené mať strach z neznámeho, ale ak sa klient pozrie na množstvo majetku, ktoré spravujú jednotlivé správcovské spoločnosti, je jasné, že tieto produkty sú čím ďalej, tým viac atraktívne a svojim zhodnotením ďaleko zaujímavejšie aj pre bežného človeka.

Je potrebné si uvedomiť, že práve podielové fondy môžu priniesť zhodnotenie potrebné na prekonanie inflácie.

Pri zhodnocovaní peňazí, sporení a prekonávaní inflácie tu nie sú klienti sami. Veľmi radi s otázkami k tejto téme poradia naši sprostredkovatelia , pomôžu nájsť odpovede a vybrať produkt, vďaka ktorému si klienti môžu zabezpečiť svoju budúcnosť.

Mgr. Jana Lancošová Odborný garant pre sporenie a investície Universal maklérsky dom a.s. 

POMÔŽEME VÁM S REFINANCOVANÍM STAVEBNÉHO SPORENIA?

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Inflácia a budúcnosť Vašich úspor
Ako sa nestať chudobným Akosi stále častejšie sa stretávam – a zrejme to nebude len môj pocit, s rôznymi tvrdeniami, ktoré sú často len výkrikmi odvolávajúcimi sa na rôzne mýty. Čo je cieľom autorov neviem, ale domnievam sa, že môžu zdržať a v horšom prípade až zadržať rozhodnutia ľudí o zabezpečení seba a o nakladaní so svojimi osobnými financiami. Tým ich môžu veľmi poškodiť a niektorých „uvrhnúť“ do chudoby. Budem sa preto v tomto článku venovať otázkam inflácie a sociálneho zabezpečenia. Inflácia Inflácia vo svojej podstate nie je nič iné, iba že si za rovnaké množstvo peňazí po určitom čase dokážete kúpiť už len menej tovarov a služieb. Alebo ešte jednoduchšie – „že všetko zdražuje“.  Dôležitou protiváhou inflácie je sledovať aj rast miezd – pretože okrem cien, rastú aj platy. Niekedy rastú rýchlejšie ako inflácia – rastie aj životná úroveň a niekedy pomalšie. Životná úroveň rastie, lebo si za svoju mzdu môžete kúpiť viac, aj napriek rastúcim cenám. Ako to vyzeralo v čase vidno z tabuľky, ale či sa máme lepšie sa dá pochopiť z grafu – máme sa lepšie.    Príklad Dovolím si ešte aj príklad – pre niekoho na zamyslenie, pre niekoho na lepšie pochopenie (uverenie) a pre niekoho – „... tak to preskočte.“ Častým mýtom je výrok: „Za socializmu som mal za dve koruny liter mlieka, dnes stojí v prepočte 15 korún!“ Práve týmto vyhlásením niektorí jednotlivci oponujú, že sporiť nemá zmysel, aj tak všetko zdražuje a všetci sa aj tak máme zle. Ten výrok je pravdivý, ale chýba mu kontext, a závery z neho sú preto mylne odvodené. Za priemernú mzdu ste mohli za socializmu (v r. 1989 bola 104.30 EUR) nakúpiť 1 571 litrov mlieka (mlieko pritom bola štátom dotovaná komodita). Dnes za priemernú mzdu (1.Q.2020 = 1 086 Eur ) kúpite 1 810 litrov mlieka (cena 0,6 Eur za mlieko v automate, lebo krabicové je „humus”. Toto mlieko je pritom plnotučné na rozdiel od dvojkorunového zo socializmu). Prečo sa zaoberať infláciou, keď rast miezd jej pôsobenie v podstate maže, dokonca sa máme ešte lepšie než v minulosti? Kvôli budúcnosti! Nedá sa žiť – ako sa ľudovo hovorí „Z ruky do huby“ , aj keď tak zrejme žije mnoho ľudí. Rozumné je mať vytvorenú nejakú rezervu pre prípad neočakávaných udalostí – nemusíme ísť ďaleko – Corona virus 2020 a potom je dôležité tvoriť si rezervu na obdobie, keď nebudeme ekonomicky aktívny (strata práce, choroba, staroba ...) Problémom rezervy je – vypožičiam si predchádzajúci príklad – ak by ste si tú priemernú mzdu z roku 1989 odložili ako hotovosť, dnes by ste za ňu kúpili iba necelých 174 litrov mlieka.  Predstavte si, že by ste tie peniaze investovali (čo by samozrejme pre občana ČSSR v tom čase nebolo jednoduché) napríklad do indexu S&P 500. Priemernú mzdu by ste 17.11.1989 zmenili za 210 USD a za ne získali pri cene indexu 341,6099 USD za akciu, 0,614 kusu akcií indexu. Dnes, 18.6.2020 stojí jedna akcia indexu 3 113,49 USD. Ak by ste ju teda predali, získali by ste 1 912 USD, čiže 1 702 Eur (oproti pôvodným 104 Eurám) – čiže peniaze by hodnotu nestratili, práve naopak, ešte by sa ich hodnota, ale aj kúpna sila zvýšila. Samozrejme to nie je také jednoduché, ale príklad je dobrý kvôli predstave. Je dôležité nenechať veciam voľný priebeh, ale plánovať a rozumne s osobnými financiami nakladať. Vplyv inflácie na úspory Mnoho ľudí peniaze má a malo. Cieľ ako ich použiť často nemajú – sú to peniaze na horšie časy. Mnoho ľudí peniaze dostáva či už z maturujúcich životných poistiek alebo zo stavebných sporení či ako dedičstvo. Tiež často nemajú plán - ale to je chyba. Inflácia je totiž pre tieto úspory neviditeľný zabijak. Dovolil som si preto vplyv inflácie na úspory preniesť do grafu (nižšie) a asi komentár ani nie je potrebný.    Samozrejme že nik nedrží peniaze doma v hotovosti (teda dúfam), ale má ich na termínovanom účte. To je samozrejme dobré riešenie ak viete, že tieto peniaze budete potrebovať čoskoro na niečo minúť. Žiaľ zo skúsenosti ale viem, že mnoho klientov využíva dvojročné termínované účty, ale o dva roky peniaze nepotrebujú a znova ich uložia na dvojročný termínovaný vklad. Dôvodom môže byť neznalosť lepších riešení, obava zo straty peňazí spôsobená skreslenými informáciami o investovaní, alebo potreba pocitu, že sú peniaze ľahko dostupné. Ak má klient požiadavku, že peniaze nebude dva roky potrebovať, ale potom plánuje ich použitie, je dvojročný termínovaný účet riešením, ktoré mu tiež ponúknem. Ak ich ale nebude potrebovať štyri roky, potom už nie. Dôvod je zrejmý z grafu nižšie. Oranžová linka reprezentuje vklad 10 000 Eur plus zisk z úrokov, čiže nominálnu hodnotu peňazí po 15 rokoch vkladov na dvojročných termínovaných účtoch, ale modrá linka predstavuje ich reálnu hodnotu, teda po odrátaní inflácie. Pravda je však o poznanie horšia, pretože pre naše zákony výnos z úrokov predstavuje 3 976 Eur, prináleží štátu daň z tohoto výnosu vo výške 755,44 Eur. Reálna hodnota peňazí, ktoré máte je preto 10 524 Eur – 755,44 Eur = 9 768,56 Eur. Takže si za svoje peniaze dokážete reálne kúpiť menej, ako pred 15 rokmi. Správna interpretácia príkladu nie je, že nemáte mať úspory. Správna interpretácia je, že s nimi musíte správne nakladať. Finančnú matematiku a investičné nástroje nepotrebujete detailne poznať, to je úlohou ľudí, ktorý sa investičným poradenstvom živia, no ak vynaložíte primerané úsilie, správne riešenie nájdete. Stačí sa zamyslieť, koľko úsilia ste museli vynaložiť na získanie týchto úspor. Ich správa nevyžaduje toľko úsilia, ale nechať tomu voľný priebeh nie je dobré.    Ako si vytvoriť úspory Bez ohľadu na to, či úspory máte, alebo nie, je potrebné tvoriť ďalšie. Ak nie pre iný dôvod (a je ich dosť) tak minimálne pre dôvod dôchodkového zabezpečenia.  Nie raz môžete počuť – 40 rokov som odpracoval, tak sa o mňa predsa štát musí postarať... No musí, ale do akej miery? Žiaľ, keďže o dôchodkoch prakticky rozhodujú politici, ich stretom záujmu je potreba znovuzvolenia, preto si neprimeranými opatreniami nakláňajú dôchodcov, avšak na úkor rastúceho štátneho dlhu a na úkor dôchodcov, ktorý do dôchodku pôjdu o 20 či 30 rokov. Za socializmu sa dôchodcovia mali lepšie ako dnes – nie je vôbec pravda, aj keď takýto mýtus je rozšírený. Pravda je, že aj za socializmu boli veľké sociálne rozdiely. Ako vyplynulo z výskumu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, až 23 % dôchodcov malo príjem pod hranicou sociálneho minima. Vývoj reálnych dôchodkov odzrkadľuje aj graf nižšie prevzatý z uvedeného výskumu, ako aj tabuľka pod grafom, čo si dôchodca mohol za svoje úspory kúpiť vtedy a dnes. Tieto mýty – teda o tom, že dôchodcovia sa mali lepšie a že sa o nás postará štát, či tie, že riešenie neexistuje, môžu mnoho ľudí odradiť od potreby vec riešiť. Ani socialistickí dôchodcovia sa nemali lepšie a medzi dôchodkami boli rozdiely. A tie nielen boli, ale aj sú a budú. Žiaľ, dôchodkový systém je viac postavený na solidárnosti, ako na zásluhovosti. Preto ak má niekto dnes veľké príjmy, omnoho väčšie ako priemerné, jeho dôchodok omnoho väčší ako priemerný nebude. Ak má niekto príjem omnoho nižší ako priemerný (1 086 Eur dnes), jeho dôchodok bude rozhodne nižší ako priemerný (484,18 Eur dnes). Kameň úrazu je ale úplne inde. Pomer súčasných priemerných dôchodkov k priemernej mzde je neudržateľný! Dnes je 44,6 % - teda priemerný dôchodok je 44,6 % priemernej mzdy (socialistický bol cez 50 %), ale ten náš bude pravdepodobne pod 30 %. Prečo je to tak si povieme v pokračovaní tohoto článku, ak teda o pokračovanie bude záujem a neskôr sa dostaneme aj k riešeniu problému. Nie je vôbec zložitý, ale potrebujete plánovať a rozumne nakladať so svojimi osobnými financiami.  Rozumne hospodáriť so svojimi osobnými financiami nie je zložité, ale určité úsilie to vyžaduje. Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ohliadnutie za rokom 2020
Rok 2020 bol pre mnohých z nás náročný. Videli sme na trhu asi najväčšiu paniku od roku 2008 – hlavné indexy za veľmi krátke obdobie vymazali tretinu svojich hodnôt. Potom zakročil FED a ECB (Americká a Európska centrálna banka) a prepad sa zastavil. Odvtedy akciové indexy rástli. Čo sa ale deje vo svete dlhopisov? Táto otázka je pre mňa dôležitá, pretože voľba dlhopisovej zložky v portfóliu je v súčasnosti oveľa väčšou výzvou ako voľba zložky akcií.  Dlhopisy hore nohami Podstata dlhopisov je, že emitent dlhopisu platí investorom za to, že mu požičali, resp. kúpili si jeho dlhopis. To však platí iba za podmienky, že výnos na dlhopise je kladný…  Pred časom sme spozorovali na trhu zvláštnu vec – dlhopis so záporným úrokom. Spočiatku to znelo skôr ako krátkodobý experiment, teraz však vidíme, že objem dlhopisov so záporným výnosom prudko rastie. To platí o veľkej časti európskych štátnych dlhopisov (aj slovenských). Prečo by si ale niekto kúpil dlhopis so záporným výnosom – a platil za jeho držanie? Nuž, veľa fondov (to čiastočne platí aj pre naše dôchodkové fondy) musí v zmysle svojho štatútu nakupovať bezpečné/štátne dlhopisy. V takom prípade tieto fondy vedome a možno aj nútene realizujú stratu. Napriek tomu to ale môže byť pre daný fond lepšie, ako držať nezainvestovanú hotovosť.  Rekordný nárast objemu dlhopisov s veľmi nízkymi až zápornými úrokmi sa ale stáva príčinou toho, že investori v honbe za ziskom viac vyhľadávajú rizikovejšie aktíva. Dlhopisovú časť portfólia teda smerujú do rizikovejších – korporátnych – dlhopisov (poznáme prípad slovenskej Arca Capital), alebo rovno do akcií.  Keď to zhrniem, štátne dlhopisy rozvinutých krajín nie sú veľmi zaujímavé (dokonca generujú stratu), zatiaľ čo korporátne, a teda aj viac rizikové dlhopisy zase nie sú nacenené dostatočne. Investori sú tak nahnaní do akcií, čo ale navyšuje ich cenu – aj rizikový profil portfólia. Predikovať môžem iba jednu vec: rok 2021 nám prinesie nové výzvy a určite nebude pre nás nudný. Ak potrebujete v tomto smere poradiť, naši sprostredkovatelia sú Vám k dispozícii. Zoznam našich pobočiek po celom Slovensku nájdete tu.  Autor článku: Eduard Vičan, Riaditeľ divízie UBP...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

7. výhod II. piliera
II. pilier Vás nestojí nič navyše. Povinné odvody sa len premenia na úspory na dôchodok. Predstavujeme Vám jeho 7 lákavých výhod, aby ste si aj vy, prostredníctvom II. piliera, mohli užívať dôstojný dôchodok.  1. Vaše peniaze Peniaze nasporené v druhom pilieri sú Vaše osobné vlastníctvo. Naopak peniaze odvedené do prvého piliera, teda do Sociálnej poisťovne, vaše nie sú. Použijú sa na výplatu dôchodkov pre dnešných dôchodcov. Vzhľadom na demografický vývoj je naivné sa domnievať, že o 20 - 30 rokov uvidíme zo Sociálnej poisťovne viac ako sociálne minimum. 2. Dedičnosť Keďže úspory v druhom pilieri sú vaše peniaze, v prípade úmrtia ich zdedia vaši dediči alebo budú odkázané osobe (osobám) uvedenej na účastníckej zmluve. 3. Zásluhovosť Druhý pilier je zásluhový. Čím viac počas aktívneho života zarábate, a teda čím vyššie odvody platíte, tým väčšiu sumu si nasporíte. O to väčší dôchodok z druhého piliera budete nakoniec mať. Naopak - starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne závisí od politicky motivovaných valorizácií dôchodkov a ohrozuje ho negatívny demografický vývoj populácie. 4. Daňová efektívnosť Do druhého piliera sa investuje z hrubej mzdy, teda peniaze do dôchodkového fondu odvádzame ešte pred zdanením. To je podstatný rozdiel v porovnaní s investovaním do podielových fondov, do vkladov v banke alebo v porovnaní s individuálnym investovaním. Sporiteľ v druhom pilieri investuje daňovo efektívne. Zdaňované nie sú ani výnosy z druhého piliera. 5. Automatizovaný presun do konzervatívnych portfólií Jedna užitočná vlastnosť sporenia v dôchodkových fondoch je, že 10 rokov pred vašim odchodom do dôchodku začne správcovská spoločnosť vaše dôchodkové úspory postupne presúvať do garantovaného fondu. Počas aktívneho života treba investovať do akciových – indexových fondov, no s blížiacim sa dňom odchodu do dôchodku je dobré dynamickú stratégiu postupne meniť na konzervatívnu. DSS-ky to spravia za vás - automaticky. Hovoríme tomu – Fondy životného cyklu. Zákonom daný harmonogram je nasledovný: vo veku 52 rokov - musíte mať v dlhopisovom dôchodkovom fonde minimálne 10 % hodnoty majetku.  Následná tabuľka nižšie, nám ukazuje percentuálny podiel majetku v garantovanom dlhopisovom fonde podľa veku: vo veku 53 rokov - minimálne 20 % hodnoty majetku vo veku 54 rokov - minimálne 30 % hodnoty majetku vo veku 55 rokov - minimálne 40 % hodnoty majetku vo veku 56 rokov - minimálne 50 % hodnoty majetku vo veku 57 rokov - minimálne 60 % hodnoty majetku vo veku 58 rokov - minimálne 70 % hodnoty majetku vo veku 59 rokov - minimálne 80 % hodnoty majetku vo veku 60 rokov - minimálne 90 % hodnoty majetku vo veku 61 rokov musíte mať v dlhopisovom dôchodkovom fonde 100 % hodnoty majetku. Tip pre vás: Zákon umožňuje požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby podiel dlhopisovej zložky nezvyšovala o 10 % ročne, ale len o polovicu. Teda každoročne vám dôchodková správcovská spoločnosť presunie do dlhopisového (garantovaného) fondu len  5 % z hodnoty majetku. Ak máte 50 + rokov a cítite sa finančne aj zdravotne fit, určite tak urobte. 6. Relatívne nízke náklady Vytvorenie a spravovanie dôchodkového fondu nie je zadarmo, dôchodková správcovská spoločnosť si účtuje tri poplatky: a) 1 % „za vedenie účtu“. Môžeme tento poplatok skôr vnímať ako vstupný poplatok. Strháva sa jednorazovo z každej platby, ktorá príde na dôchodkový účet. b) 0,3 % „za správu dôchodkového fondu”. Správcovský poplatok v dôchodkovom fonde sa odpočítava pravidelne - aj keď práve nie ste zamestnaný alebo nepodnikáte (neplatíte odvody a tým pádom nesporíte). c) 10 % zo zhodnotenia. Prečo som zaradil poplatky do výhod? Lebo v porovnaní s klasickými podielovými fondami a v porovnaní s tretím pilierom sú poplatky v druhom pilieri jednoznačne nižšie. 7. Možnosť dobrovoľných príspevkov Sporiť si do dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností môžete aj nad rámec zákonných odvodov. Úspory z dôchodkového fondu však uvidíte až po dovŕšení dôchodkového veku. Dobrovoľné príspevky do druhého piliera majú zmysel len pri nízkych investovaných sumách. Ak je klient schopný odkladať si mesačne navyše vyššiu sumu, odporúčame mu zvoliť iný druh sporenia, ako je to pri druhom pilieri. Naši fundovaní finanční sprostredkovatelia na pobočkách po celom Slovensku vám veľmi radi poradia a prevedú vás celým procesom.  Autor článku: Petr Berka, Odborný garant pre SDS, DDS a digitálne služby štátu...

 čítaj viac
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL