Ohliadnutie za rokom 2020

5. 1. 2021, Blog, investovanie

Rok 2020 bol pre mnohých z nás náročný. Videli sme na trhu asi najväčšiu paniku od roku 2008 – hlavné indexy za veľmi krátke obdobie vymazali tretinu svojich hodnôt. Potom zakročil FED a ECB (Americká a Európska centrálna banka) a prepad sa zastavil. Odvtedy akciové indexy rástli.

Čo sa ale deje vo svete dlhopisov? Táto otázka je pre mňa dôležitá, pretože voľba dlhopisovej zložky v portfóliu je v súčasnosti oveľa väčšou výzvou ako voľba zložky akcií. 

Dlhopisy hore nohami

Podstata dlhopisov je, že emitent dlhopisu platí investorom za to, že mu požičali, resp. kúpili si jeho dlhopis. To však platí iba za podmienky, že výnos na dlhopise je kladný… 

Pred časom sme spozorovali na trhu zvláštnu vec – dlhopis so záporným úrokom. Spočiatku to znelo skôr ako krátkodobý experiment, teraz však vidíme, že objem dlhopisov so záporným výnosom prudko rastie. To platí o veľkej časti európskych štátnych dlhopisov (aj slovenských). Prečo by si ale niekto kúpil dlhopis so záporným výnosom – a platil za jeho držanie? Nuž, veľa fondov (to čiastočne platí aj pre naše dôchodkové fondy) musí v zmysle svojho štatútu nakupovať bezpečné/štátne dlhopisy. V takom prípade tieto fondy vedome a možno aj nútene realizujú stratu. Napriek tomu to ale môže byť pre daný fond lepšie, ako držať nezainvestovanú hotovosť. 

Rekordný nárast objemu dlhopisov s veľmi nízkymi až zápornými úrokmi sa ale stáva príčinou toho, že investori v honbe za ziskom viac vyhľadávajú rizikovejšie aktíva. Dlhopisovú časť portfólia teda smerujú do rizikovejších – korporátnych – dlhopisov (poznáme prípad slovenskej Arca Capital), alebo rovno do akcií. 

Keď to zhrniem, štátne dlhopisy rozvinutých krajín nie sú veľmi zaujímavé (dokonca generujú stratu), zatiaľ čo korporátne, a teda aj viac rizikové dlhopisy zase nie sú nacenené dostatočne. Investori sú tak nahnaní do akcií, čo ale navyšuje ich cenu – aj rizikový profil portfólia. Predikovať môžem iba jednu vec: rok 2021 nám prinesie nové výzvy a určite nebude pre nás nudný.

Ak potrebujete v tomto smere poradiť, naši sprostredkovatelia sú Vám k dispozícii. Zoznam našich pobočiek po celom Slovensku nájdete tu

Autor článku: Eduard Vičan, Riaditeľ divízie UBP

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Šetriť neznamená zhodnocovať
Sporenie je momentálne často spomínanou témou. Médiá sú plné rôznych reklám na sporiace produkty. V televízii sa neustále rozoberá téma dôchodku. Banky tiež prispôsobili svoje portfólio tejto téme a takmer v každej je možné nájsť sporiaci produkt, ktorý je ponúkaný klientom pri každej návšteve pobočky. Prečo je to tak? Môže sa to zdať otravné, ale naozaj ide iba o umelo vytvorenú potrebu a tlak na ľudí? V skutočnosti je už sporenie nutnosťou, ktorú málokto pociťuje. Mladšia generácia si myslí, že má na sporenie stále dostatok času alebo má pocit, že sa dôchodkového veku, kvôli jeho neustálemu posúvaniu, ani nedožije. Radšej si preto mladí doprajú zážitky s priateľmi, cestovanie a spravia si radosť peknými vecami tu a teraz. Staršia generácia sa síce môže spoliehať na štát, no nie nadarmo je téma sporenia tak často spomínaná. Nikto totiž nemá čarovnú guľu, z ktorej by vyčítal budúcnosť. Ak by sa aj situácia nezmenila, treba si uvedomiť, či to, čo človek dostane od štátu, postačí na každodenné výdavky. Dôchodok predsa nie je vo výške mesačného príjmu a keď si už teraz človek nevie odkrojiť z mesačného koláča, ako potom bude fungovať na dôchodku, keď mu mesačný príjem rapídne klesne? Ak si klient vyššie spomínané fakty uvedomuje a rozhodne sa sporiť, prichádza ďalšia otázka: Kam si peniaze ukladať, keď je na trhu veľké množstvo produktov? Je pravda, že možností je veľa a zorientovať sa medzi nimi je ozaj náročné. V tabuľke nižšie je možné vidieť sporenie pri vklade 30 eur mesačne, po dobu 18 rokov. Ak by si klient tieto peniaze odkladal do ponožky alebo na produkt bez zhodnotenia, po 18 rokoch by nadobudol spolu 6480 eur, čo by v prípade, že by nesporil, nemal. Čiže už len to, že si začal odkladať, je správne rozhodnutie. Netreba však zabúdať na infláciu, ktorú si je možné všimnúť pri porovnaní nákupu tej istej veci dnes a pred niekoľkými rokmi. Ceny stúpajú a to, čo si dnes klient kúpi za našetrenú sumu, si s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť o 18 rokov dovoliť, jednoducho preto, že to bude drahšie. Ak sa klient pozrie na priemernú ročnú infláciu za posledných 10 rokov, ktorá je cca 2,5% a priemernú ročnú infláciu za posledných 20 rokov, ktorá je vo výške cca 4%, logicky mu vyplynie, že táto čiastka nebude o 18 rokov tak zaujímavá, ako je dnes. Práve z tohto dôvodu je dobré sa poobzerať po produktoch, na ktorých si je možné peniaze nielen zhromažďovať, ale aj zhodnocovať. Najčastejšie používané bankové produkty medzi fyzickými osobami sú na Slovensku bežný a termínovaný účet. Po zhodnotení úrokov v týchto produktoch klient zistí, že priemernú infláciu nie je možné týmto spôsobom poraziť. Práve preto je potrebné hľadať produkt s vyšším zhodnotením. Ideálnou možnosťou sú podielové fondy, v ktorých nájdu riešenie aj konzervatívni klienti. Podielové fondy sú pre niektorých ľudí stále nepopulárne a vyvolávajú strach, no častokrát pramení iba z nevedomosti a neskúsenosti. Je prirodzené mať strach z neznámeho, ale ak sa klient pozrie na množstvo majetku, ktoré spravujú jednotlivé správcovské spoločnosti, je jasné, že tieto produkty sú čím ďalej, tým viac atraktívne a svojim zhodnotením ďaleko zaujímavejšie aj pre bežného človeka. Je potrebné si uvedomiť, že práve podielové fondy môžu priniesť zhodnotenie potrebné na prekonanie inflácie. Pri zhodnocovaní peňazí, sporení a prekonávaní inflácie tu nie sú klienti sami. Veľmi radi s otázkami k tejto téme poradia naši sprostredkovatelia , pomôžu nájsť odpovede a vybrať produkt, vďaka ktorému si klienti môžu zabezpečiť svoju budúcnosť. Mgr. Jana Lancošová Odborný garant pre sporenie a investície Universal maklérsky dom a.s. ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ako hodnotiť investíciu do dlhopisu
Ak idem nakúpiť dlhopis, musím si uvedomiť, že vlastne investujem. To nie je to isté ako vklad do banky, za ktorý mi kdesi na konci ručí Fond na ochranu vkladov. Toto je skrátka nákup cenného papiera so všetkými výhodami a rizikami. Ten, kto vydáva dlhopis sa nazýva emitent. Emitent môže byť štát (štátne dlhopisy), mesto (komunálne dlhopisy) alebo napríklad podnik, ktorý si emisiou dlhopisov požičiava (získava zdroje) na nejaký podnikateľský zámer. Môže to byť výstavba budov na predaj, prenájom, podnikanie, investícia do technológií, kúpa ďalšieho podniku na rozšírenie podnikateľských aktivít – to sú zdravé dôvody, kde podnik očakáva, že mu takáto investícia prinesie ďalší zisk. Dôvod na emisiu dlhopisov môže byť ale aj potreba získať zdroje na splatenie minulých dlhov, vysokých pokút, či pokrytie strát. Investor – ten kto dlhopis kupuje, očakáva, že mu po určitom čase (rok, tri, desať...) emitent vráti požičané peniaze (investíciu) a zaplatí úrok (kupón), ktorý sa platí rôznym spôsobom. Úrok sa môže platiť každý rok, ale môže byť dohodnuté, že bude zaplatený až na konci. Mnoho informácií nájdem v emisných podmienkach dlhopisu, ako aj v prospekte cenného papiera, ktoré by som si ako klient mal určite preštudovať, pretože ide o moje peniaze. Možno mi niečo bude nezrozumiteľné, ale na to sa môžem pýtať investičného poradcu. Ak idem kúpiť dlhopis, mal by som vyhodnotiť riziká a prínosy.  1.) Kto je emitent? Môžem mu dôverovať, že mu jeho podnikateľský zámer vyjde a môj vklad a úroky mi vráti riadne a včas?  2.) Ak mi emitent nebude schopný vrátiť môj vklad, má dostatočný majetok a iné aktíva, aby mohol byť podnik exekuovaný, prípadne riadne zlikvidovaný a moje pohľadávky boli uspokojené z rozpredania podniku? Veľmi dobre mi môže poslúžiť rating emitenta, prípadne rating dlhopisu, ak existuje. Ak neexistuje, určite by tam mala byť aspoň osobná znalosť daného podniku a jeho podnikania. Dlhopisy na základe riatingu môžeme rozdeliť aj do skupín.  a.) HQ (High quality) sú dlhopisy s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. (Vydávajú ich štáty alebo skutočné veľké a dôveryhodné podnikateľské subjekty). Spravidla preto ponúkajú nižší výnos. b.) MQ (Medium quality) sú dlhopisy s vyššou pravdepodobnosťou zlyhania a vyšším úrokom, ale stále v tzv. investičnom pásme. c.) High Yield (vysoký výnos) sú dlhopisy na pomedzí investičného a špekulatívneho pásma. Mali by ponúkať vysoký výnos, ale už len tým, že majú rating, dokáže s nimi investor veľmi dobre pracovať. d.) Junk Bonds (odpadkové dlhopisy) sú dlhopisy, ktorých nákup je hazardný pre vysokú pravdepodobnosť zlyhania. Spravidla nemajú žiadny rating, skutočné dôvody ich emisie sú často zahmlievané. Neznamená to, že zlyhajú, znamená to len, že investor by mal brať pri rozhodovaní o investícii do úvahy vyššiu pravdepodobnosť ich zlyhania. 3.) Ak budem potrebovať predčasne predať dlhopis, existuje spôsob, ako to spraviť a aké sú podmienky? 4.) Čím je splatnosť dlhopisu vyššia, je riziko vyššie, pretože za dlhší čas sa môže mnoho udiať. Ak zvážim všetky vyššie uvedené okolnosti, je výnos (úrok) primeraný riziku? Podľa výskumu agentúry Moody´s je pravdepodobnosť zlyhania dlhopisov v špekulatívnom pásme pomerne vysoká najmä v časoch ekonomických kríz a stagnácií. Ak je splatnosť dlhopisu príliš dlhá, je vyššia možnosť, že k ekonomickej kríze skutočne dôjde. Na Slovensku, ale i v Čechách sa značne rozmohol v poslednom období predaj dlhopisov bez ratingov. Často sú emitované malými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré boli založené veľkými známymi spoločnosťami, alebo nesú názov podobný, ako investičné skupiny. Mám obavu, že mnoho najmä drobných spotrebiteľov nakupuje tieto dlhopisy s dôverou, a hlavne si málokto z nich uvedomuje skutočnosti popísané vyššie. Záverom a pre odstránenie pochybností: Nie, netvrdím, že nebudú uspokojené pohľadávky investorov do týchto aktív, len hovorím, že treba byť obozretný, lebo pravdepodobnosť, že sa tak stane je vysoká. Mám dôvodnú obavu, že ak schopnosť týchto emitentov splatiť dlhopis bude nulová v prípade ekonomickej krízy, strata investorov bude naopak stopercentná. Teda, že neprídu o časť svojej investície, ale o celú. Myslím si, že slovenský drobný investor môže nakúpiť dlhopisy High yield aj bezpečnejším a rozumnejším spôsobom ako takýmto spôsobom a Junk bonds by som asi nekupoval. To nie je investícia, ale špekulácia. Ako na to, si povieme niekedy nabudúce. Stále sa ale môžete obrátiť na našich investičných poradcov. Oni vedia, ako na to. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície  ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Koľko je potrebné si sporiť na dôchodok?
Autor: Ondrej Faith  Živnostník Neviem, či sa jedná len o slovenské špecifikum, ale mnoho živnostníkov sa snaží tzv. „optimalizovať daňový základ“. Myšlienka optimalizácie daňového základu je prirodzeným jednaním podnikateľa, a pokiaľ to robí v medziach zákona, nie je mu čo vytknúť. Otázka však je, či si podnikateľ tvorí rezervy na starobu a či sú tieto rezervy v dostatočnej výške, pretože z nízkeho priznaného príjmu nemôže počítať s primeraným dôchodkom v pomere k svojim predchádzajúcim príjmom, ale pravdepodobne ani s tým priemerným. Koľko by si mal odkladať? Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď, ale asi by bolo rozumné odkladať si toľko, koľko by musel platiť do starobného poistenia Sociálnej poisťovne, keby neoptimalizoval daňový základ. To znamená, že by táto čiastka mala byť každý rok vypočítaná z jeho daňového základu a výšky odvodov. Napríklad v súčasnosti by si z každých 1 000 Eur „ušetreného daňového základu“ mal odkladať 180 Eur. Ak sa Vám to zdá mnoho, pozrime sa na to faktograficky. Odvody do starobného poistenia Sociálnej poisťovne sú 4% zrazené z hrubej mzdy zamestnanca a ďalších 14% zaplatí zamestnávateľ. Takže to je 180 Eur z každých zarobených 1 000 Eur hrubej mzdy. Pre zaujímavosť, priemerná mzda fyzických osôb – zamestnancov bola podľa Štatistického úradu v druhom kvartáli roku 2018 rovných 1 004 Eur. Priemerný starobný dôchodok bol v rovnakom období podľa údajov Sociálnej poisťovne približne 441 Eur, čo je vo vzťahu k mzde takmer 44% priemernej mzdy. Zamestnanec Je možné vysloviť predpoklad, že priemerný dôchodok v budúcnosti dostane občan, ktorý poberá priemernú mzdu priemerne dlhé obdobie pracovného života. Takže sú na mieste dve otázky pre každého čitateľa individuálne. „ Bol by som schopný vyžiť zo 441 Eur?“ A tá druhá: “ Zarábam dosť, aby som dostal aspoň tých 441 Eur?“ Ako si teda zabezpečiť slušný dôchodok a zároveň nezruinovať súčasné svoje finančné toky? Dovolím si bezprecedentne tvrdiť, že systém starobného poistenia prostredníctvom Sociálnej poisťovne je zastaralý a neefektívny. Pokiaľ občan využije rozumne v súčasnosti dostupné nástroje vhodné na dôchodkové sporenie, môže si odkladať omnoho nižšie sumy, pretože „ zložené úročenie je ôsmy div sveta“, ako údajne povedal sám Albert Einstein. Či už to povedal a či nie, je výnos z výnosov Vašich investícií to jediné, čo Vás môže zachrániť. Je však potrebné, aby ste investovali múdro, teda ani nie príliš rizikovo, ani nie príliš konzervatívne a hlavne, NIE DRAHO! Poraďte sa s našimi investičnými špecialistami a pýtajte sa na Flexibilný plán sporenia. Analýzou historických hodnôt za celú jeho históriu vieme, že sa jeho výnosy v priemere pohybujú na hranici 10% a to aj napriek tomu, že v roku 2008 bola obrovská kríza, ktorá krátkodobo oslabila kapitálový trh. To síce nie je zárukou toho, že to tak bude aj v budúcnosti, ale predsa to niečo napovedá....

 čítaj viac
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL