Inflácia a budúcnosť Vašich úspor

19. 6. 2020, Blog, investovanie

Ako sa nestať chudobným

Akosi stále častejšie sa stretávam – a zrejme to nebude len môj pocit, s rôznymi tvrdeniami, ktoré sú často len výkrikmi odvolávajúcimi sa na rôzne mýty. Čo je cieľom autorov neviem, ale domnievam sa, že môžu zdržať a v horšom prípade až zadržať rozhodnutia ľudí o zabezpečení seba a o nakladaní so svojimi osobnými financiami. Tým ich môžu veľmi poškodiť a niektorých „uvrhnúť“ do chudoby.

Budem sa preto v tomto článku venovať otázkam inflácie a sociálneho zabezpečenia.

Inflácia

Inflácia vo svojej podstate nie je nič iné, iba že si za rovnaké množstvo peňazí po určitom čase dokážete kúpiť už len menej tovarov a služieb. Alebo ešte jednoduchšie – „že všetko zdražuje“. 

Dôležitou protiváhou inflácie je sledovať aj rast miezd – pretože okrem cien, rastú aj platy. Niekedy rastú rýchlejšie ako inflácia – rastie aj životná úroveň a niekedy pomalšie. Životná úroveň rastie, lebo si za svoju mzdu môžete kúpiť viac, aj napriek rastúcim cenám.

Ako to vyzeralo v čase vidno z tabuľky, ale či sa máme lepšie sa dá pochopiť z grafu – máme sa lepšie.

  


Príklad

Dovolím si ešte aj príklad – pre niekoho na zamyslenie, pre niekoho na lepšie pochopenie (uverenie) a pre niekoho – „... tak to preskočte.“

Častým mýtom je výrok: „Za socializmu som mal za dve koruny liter mlieka, dnes stojí v prepočte 15 korún!“ Práve týmto vyhlásením niektorí jednotlivci oponujú, že sporiť nemá zmysel, aj tak všetko zdražuje a všetci sa aj tak máme zle.

Ten výrok je pravdivý, ale chýba mu kontext, a závery z neho sú preto mylne odvodené. Za priemernú mzdu ste mohli za socializmu (v r. 1989 bola 104.30 EUR) nakúpiť 1 571 litrov mlieka (mlieko pritom bola štátom dotovaná komodita). Dnes za priemernú mzdu (1.Q.2020 = 1 086 Eur ) kúpite 1 810 litrov mlieka (cena 0,6 Eur za mlieko v automate, lebo krabicové je „humus”. Toto mlieko je pritom plnotučné na rozdiel od dvojkorunového zo socializmu).

Prečo sa zaoberať infláciou, keď rast miezd jej pôsobenie v podstate maže, dokonca sa máme ešte lepšie než v minulosti?

Kvôli budúcnosti!

Nedá sa žiť – ako sa ľudovo hovorí „Z ruky do huby“ , aj keď tak zrejme žije mnoho ľudí. Rozumné je mať vytvorenú nejakú rezervu pre prípad neočakávaných udalostí – nemusíme ísť ďaleko – Corona virus 2020 a potom je dôležité tvoriť si rezervu na obdobie, keď nebudeme ekonomicky aktívny (strata práce, choroba, staroba ...) Problémom rezervy je – vypožičiam si predchádzajúci príklad – ak by ste si tú priemernú mzdu z roku 1989 odložili ako hotovosť, dnes by ste za ňu kúpili iba necelých 174 litrov mlieka. 

Predstavte si, že by ste tie peniaze investovali (čo by samozrejme pre občana ČSSR v tom čase nebolo jednoduché) napríklad do indexu S&P 500. Priemernú mzdu by ste 17.11.1989 zmenili za 210 USD a za ne získali pri cene indexu 341,6099 USD za akciu, 0,614 kusu akcií indexu. Dnes, 18.6.2020 stojí jedna akcia indexu 3 113,49 USD. Ak by ste ju teda predali, získali by ste 1 912 USD, čiže 1 702 Eur (oproti pôvodným 104 Eurám) – čiže peniaze by hodnotu nestratili, práve naopak, ešte by sa ich hodnota, ale aj kúpna sila zvýšila.

Samozrejme to nie je také jednoduché, ale príklad je dobrý kvôli predstave. Je dôležité nenechať veciam voľný priebeh, ale plánovať a rozumne s osobnými financiami nakladať.

Vplyv inflácie na úspory

Mnoho ľudí peniaze má a malo. Cieľ ako ich použiť často nemajú – sú to peniaze na horšie časy. Mnoho ľudí peniaze dostáva či už z maturujúcich životných poistiek alebo zo stavebných sporení či ako dedičstvo. Tiež často nemajú plán - ale to je chyba. Inflácia je totiž pre tieto úspory neviditeľný zabijak. Dovolil som si preto vplyv inflácie na úspory preniesť do grafu (nižšie) a asi komentár ani nie je potrebný.

  

Samozrejme že nik nedrží peniaze doma v hotovosti (teda dúfam), ale má ich na termínovanom účte. To je samozrejme dobré riešenie ak viete, že tieto peniaze budete potrebovať čoskoro na niečo minúť. Žiaľ zo skúsenosti ale viem, že mnoho klientov využíva dvojročné termínované účty, ale o dva roky peniaze nepotrebujú a znova ich uložia na dvojročný termínovaný vklad.

Dôvodom môže byť neznalosť lepších riešení, obava zo straty peňazí spôsobená skreslenými informáciami o investovaní, alebo potreba pocitu, že sú peniaze ľahko dostupné. Ak má klient požiadavku, že peniaze nebude dva roky potrebovať, ale potom plánuje ich použitie, je dvojročný termínovaný účet riešením, ktoré mu tiež ponúknem. Ak ich ale nebude potrebovať štyri roky, potom už nie.

Dôvod je zrejmý z grafu nižšie. Oranžová linka reprezentuje vklad 10 000 Eur plus zisk z úrokov, čiže nominálnu hodnotu peňazí po 15 rokoch vkladov na dvojročných termínovaných účtoch, ale modrá linka predstavuje ich reálnu hodnotu, teda po odrátaní inflácie.

Pravda je však o poznanie horšia, pretože pre naše zákony výnos z úrokov predstavuje 3 976 Eur, prináleží štátu daň z tohoto výnosu vo výške 755,44 Eur. Reálna hodnota peňazí, ktoré máte je preto 10 524 Eur – 755,44 Eur = 9 768,56 Eur. Takže si za svoje peniaze dokážete reálne kúpiť menej, ako pred 15 rokmi.

Správna interpretácia príkladu nie je, že nemáte mať úspory. Správna interpretácia je, že s nimi musíte správne nakladať. Finančnú matematiku a investičné nástroje nepotrebujete detailne poznať, to je úlohou ľudí, ktorý sa investičným poradenstvom živia, no ak vynaložíte primerané úsilie, správne riešenie nájdete.

Stačí sa zamyslieť, koľko úsilia ste museli vynaložiť na získanie týchto úspor. Ich správa nevyžaduje toľko úsilia, ale nechať tomu voľný priebeh nie je dobré.

  

Ako si vytvoriť úspory

Bez ohľadu na to, či úspory máte, alebo nie, je potrebné tvoriť ďalšie. Ak nie pre iný dôvod (a je ich dosť) tak minimálne pre dôvod dôchodkového zabezpečenia. 

Nie raz môžete počuť – 40 rokov som odpracoval, tak sa o mňa predsa štát musí postarať... No musí, ale do akej miery? Žiaľ, keďže o dôchodkoch prakticky rozhodujú politici, ich stretom záujmu je potreba znovuzvolenia, preto si neprimeranými opatreniami nakláňajú dôchodcov, avšak na úkor rastúceho štátneho dlhu a na úkor dôchodcov, ktorý do dôchodku pôjdu o 20 či 30 rokov.

Za socializmu sa dôchodcovia mali lepšie ako dnes – nie je vôbec pravda, aj keď takýto mýtus je rozšírený. Pravda je, že aj za socializmu boli veľké sociálne rozdiely. Ako vyplynulo z výskumu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, až 23 % dôchodcov malo príjem pod hranicou sociálneho minima.

Vývoj reálnych dôchodkov odzrkadľuje aj graf nižšie prevzatý z uvedeného výskumu, ako aj tabuľka pod grafom, čo si dôchodca mohol za svoje úspory kúpiť vtedy a dnes.

Tieto mýty – teda o tom, že dôchodcovia sa mali lepšie a že sa o nás postará štát, či tie, že riešenie neexistuje, môžu mnoho ľudí odradiť od potreby vec riešiť.

Ani socialistickí dôchodcovia sa nemali lepšie a medzi dôchodkami boli rozdiely. A tie nielen boli, ale aj sú a budú. Žiaľ, dôchodkový systém je viac postavený na solidárnosti, ako na zásluhovosti. Preto ak má niekto dnes veľké príjmy, omnoho väčšie ako priemerné, jeho dôchodok omnoho väčší ako priemerný nebude. Ak má niekto príjem omnoho nižší ako priemerný (1 086 Eur dnes), jeho dôchodok bude rozhodne nižší ako priemerný (484,18 Eur dnes).

Kameň úrazu je ale úplne inde. Pomer súčasných priemerných dôchodkov k priemernej mzde je neudržateľný! Dnes je 44,6 % - teda priemerný dôchodok je 44,6 % priemernej mzdy (socialistický bol cez 50 %), ale ten náš bude pravdepodobne pod 30 %.

Prečo je to tak si povieme v pokračovaní tohoto článku, ak teda o pokračovanie bude záujem a neskôr sa dostaneme aj k riešeniu problému. Nie je vôbec zložitý, ale potrebujete plánovať a rozumne nakladať so svojimi osobnými financiami. 

Rozumne hospodáriť so svojimi osobnými financiami nie je zložité, ale určité úsilie to vyžaduje.

Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Čo robiť, keď nastane panika
Keď nastane panika na akciových trhoch, o dianie na nich sa začnú často zaujímať aj ľudia, ktorí nikdy neinvestovali. Zrejme ani teraz to nie je iné. Nastala situácia, akú by ani hollywoodsky producenti neočakávali. Teda, nie že by nebolo dostatok diel o zombie problematike, ale v zombie filmoch sa všetci báli, že ich zombie pohryzie. Dnes sa ľudia boja už aj kýchnutia. To presne spôsobuje paniku a tá vedie k situáciám, aké by nik nečakal. Čo sa vlastne deje? Ekonomika je cyklická a všetci to vedia. Ľudia sa chcú skrátka mať lepšie ako ich rodičia, pracujú, vynaliezajú, produkujú a míňajú. To je motor, ktorý ženie ľudstvo a ekonomiku vpred. Cyklika ekonomiky spočíva v tom, že sú obdobia rastu a sú obdobia poklesu. Svetová ekonomika bola už v poslednom kvartále 2019 v zlej kondícii, ale hovorilo sa najmä o jej spomalení. Ekonomika je však aj napriek cyklickosti citlivá aj na rôzne vonkajšie vplyvy. Takými môže byť vojna, ropný šok, či stav, ktorý nastal teraz – pandémia. Preto nastala situácia, kedy sa už hovorí o kríze. Medzi silné vonkajšie vplyvy patril napríklad prvý ropný šok. Udalosť, ktorá predtým nikdy nenastala a nikto s ňou nevedel počítať. Ťažko si bude bežný občan na Slovensku pamätať ropnú krízu z roku 1973, naviac keď sme boli sférou vplyvu Sovietskeho zväzu a informácie sa ku nám dostávali, no povedzme „upravené“. V každom prípade práve rok 1973 bol rokom, kedy si ekonómovia uvedomili, ako moc je ekonomika závislá na rope. Dovtedy jej bol dostatok a pri cene 3 USD za barel s ňou rozhodne nepotreboval nik šetriť. Problém nastal 6. októbra 1973 keď sa koalícia arabských krajín pod vedením Egypta a Sýrie rozhodli, že získajú od Izraela vojensky späť Golanské výšiny a Sinajský polostrov, ktoré stratili po zdrvujúcej porážke v šesťdňovej vojne vedenej proti Izraelu v roku 1967. Arabské krajiny ale v takzvanej Yom Kippurskej vojne opäť neuspeli. Nech už vojna dopadla akokoľvek, keďže bol Izrael podporovaný západnými krajinami, najmä USA, rozhodli sa 17. októbra arabskí členovia OPEC pod vedením Saudskej Arábie s cieľom odradiť západné krajiny od podpory Izraela postupným znižovaním ťažby ropy a začali zvyšovať jej cenu. Napriek tomu prezident Nixon 19. októbra povolil hlavnú alokáciu dodávok zbraní a 2,2 miliardy dolárov z rozpočtu na podporu pre Izrael. V reakcii na to Saudská Arábia vyhlásila embargo na Spojené štáty americké, ku ktorému sa neskôr pripojili ďalší vývozcovia ropy a rozšírili ho aj na ďalšie západné krajiny. Do konca embarga v marci 1974 cena ropy vzrástla takmer o 400%, z 3 USD za barel na takmer 12 USD a začala energetická kríza.  Po dlhých rokovaniach s krajinami OPEC vo Washingtone v marci 1974 sa nakoniec podarilo embargo odvolať, ale zvýšená cena ropy mala výrazný vplyv na celú svetovú ekonomiku, čo vidno na hodnotách indexu S&P 500 zobrazených na grafe. Celkovo akcie poklesli o viac ako 40% z pôvodných hodnôt. Dovtedy málokto predpokladal, ako môže cena ropy ovplyvniť aj sektory ekonomiky priamo nesúvisiace s ropou. Len pre zaujímavosť, v októbri 1990 po vpáde Iraku do Kuvajtu prekročila cena ropy 41 USD za barel, v januári 2008 prvýkrát prekonala hodnotu 100 USD a v júli až 147 USD za barel. V rokoch 2014 až 2015 potom klesla pod 70 USD za barel. Okrem koronavírusu však trh ovplyvňuje opäť aj ropa. Rovnako ako sa v roku 1973 podarilo krajinám OPEC ovplyvniť vysokými cenami ropy trh s cieľom poraziť Izrael, snažia sa teraz naopak jej nízkymi cenami poraziť Rusko. Keďže sa OPECu nepodarilo 6. marca s Ruskom dohodnúť o znížení ťažby ropy s cieľom udržať jej cenu v slabnúcej ekonomike, rozhodli sa teda jej ťažbu zvýšiť. Zvýšenie ťažby a pandémia stoja za znížením ceny ropy pod 30 USD za barel. Takto nízka cena ropy rozhodne ekonomike nepomôže a je otázne, či sa ekonomika po páde zotaví rýchlo (ako vidno na grafe), alebo bude jej zotavenie trvať dlho. Skôr verím, že to bude rýchle, pretože v takto extrémnej situácii začnú a vlastne už začali centrálne banky a vládne inštitúcie podporovať ekonomiku a dávať prísľuby na jej ďalšiu podporu. Fed spustil program kupovania firemných krátkodobých dlhových cenných papierov, znížil úrokové sadzby a pripravuje ďalšie opatrenia. Čína si uvedomila, že jej ekonomika stojí na malých firmách (zamestnávajú mnoho ľudí) a tie sú náchylnejšie k bankrotom, preto začala podporovať aj menšie rôznymi stimulmi. Únia tiež pripravuje rôzne opatrenia. Ako som už písal v predchádzajúcom článku, https://www.universal.sk/blog/co-robit-aby-sa-vasich-uspor-nedotkla-kriza, pre tých, ktorí ešte nezačali sporiť prostredníctvom podielových fondov, je teraz najlepšia doba. Pre tých, ktorí už sporia dlhšie, sa nič nedeje, keď budú v sporení pokračovať, ale ak by napríklad zvýšili výšku svojej mesačnej investície, určite si tým vylepšia výsledok. Pre investorov, ktorí investovali naraz väčšie sumy nastali krušnejšie chvíle, ale ak svoje investície nezačnú predávať, ich investície sa časom zotavia. Čo píšem sa ale týka kvalitných podielových fondov a správnej alokácie. Ak má investor nakúpené individuálne akcie, dlhopisy alebo len úzko zamerané fondy, situácia môže byť zložitejšia. Stále platí, akékoľvek investičné rozhodnutie by ste mali konzultovať s investičným poradcom. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

2. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?
Riziko tretieho piliera dôchodkového systému SR - doplnkové dôchodkové účty Tretí pilier – doplnkový je založený na dobrovoľnej báze a myslím, že dva – alebo tri roky si mohol sporiteľ znížiť daňový základ o 12 000 Sk (dnes cca 400 Eur), ak tieto peniaze použil na dôchodkové sporenie prostredníctvom životného poistenia, sporenia prostredníctvom otvorených podielových fondov alebo doplnkového dôchodkového sporenia (DDS). Potom prišiel „zásah“ politikov a zníženie daňového základu obmedzili len na sporenie prostredníctvom DDS. Potreba doplnkového zabezpečenia dôchodku vyplývala z nešťastného prerozdelenia dôchodkov, ktoré sú najmä solidárne a už pomenej zásluhové. Korunu tomu nasadili politici, keď v roku 2015 zaviedli pojem „minimálny dôchodok“. Ten bol určený ako 33% nominálnej priemernej mzdy, konkrétne vtedy 334,3 Eur. Minimálne toľko dostane občan, ktorý bol v živote viac nezamestnaný ako zamestnaný, alebo občan ktorý ako živnostník „optimalizoval“ svoje príjmy a teda aj odvody. Dnes sú minimálne odvody do starobného poistenia živnostníka napríklad 91,17 Eur. Ak ale máte priemernú mzdu, (teraz 1 086, Eur) a teda platíte priemerné odvody (195,48 Eur do starobného poistenia Vy + zamestnávateľ za Vás), môžete teoreticky očakávať aj priemerný dôchodok. Ten je dnes 484,94 Eur. Čiže teoreticky za 91 Eur si zaslúžite dôchodok 334 Eur a za 195 Eur dôchodok 484 Eur. Klasik by povedal “ No,nekúp to!? “ Alebo ešte inak – sporte si aj v dobrovoľnom doplnkovom dôchodkovom systéme, pretože napriek tomu, že zarábate viac ako priemer, nebude Váš dôchodok o moc vyšší ako u nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Riziko tretieho piliera, podobne ako druhého je politické – menia sa pravidlá za pochodu, aj keď menej ako v druhom pilieri. Tiež sú tu riziká trhové a riziká neefektívnej správy. Za mňa – ako človeka, ktorý sa trochu orientuje v oblasti investovania aj nie veľmi transparentné údaje o dôchodkových fondoch. Čo bude ďalej? V Európskom parlamente si povšimli, že niektoré členské štáty už reformovali svoje dôchodkové systémy, ale že je v tom často viac politiky ako prospechu pre občanov. Preto bola prijatá direktíva „NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1238“ o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte PEPP (Pan-European Personal Pension Product). Naša národná banka si už splnila domácu úlohu a na tejto linke (TU) začala dopĺňať informácie o tomto produkte.  Teší ma táto iniciatíva, ale „moje roky bežia“. Ja starnem a dôchodok sa blíži. Toto pomôže dnešným mladým ľuďom, ale čo „my“ , dnešný 40 +? Jeden príklad Pre zaujímavosť som porovnal jeden dôchodkový fond II. piliera, jeden III piliera a jeden otvorený podielový fond. „Pilierové fondy“ sú označené jeden ako rastový, druhý ako dynamický, pritom jeden investuje len 60% a druhý len 50% do akcií – čo je pre dlhodobých sporiteľov - zvlášť pri súčasných úrokových sadbách primálo. Otvorený podielový fond som zvolil skrátka akciový podielový fond, ktorý investuje globálne.  Prečo som si dovolil takú nekorektnosť porovnať balancované fondy s fondom akciovým? Jednoducho preto, že správcovia nepriamo „klamú“ už ich označením. Ak sa v komunite ľudí na kapitálovom trhu označí niečo ako dynamické alebo rastové, má to byť niečo nespochybniteľne 100% akciové. Dôchodkový fond II. Piliera má veľmi nízke náklady na správu (0,3 %), fond III. piliera má náklady (1,2% odmena manažérovi + 10% z výnosu odmena za výnos + náklady na správu, ktoré sa mi nepodarilo zistiť) a otvorený podielový fond má celkové náklady (1,89 %). Ako vidno na grafe, vplývajú na fondy rovnaké udalosti, ale pilierové fondy značne svojim výkonom zaostávajú. Otvorený podielový fond dosiahol výnos pre klienta po odrátaní priebežných nákladov 8,12%, druhopilierový fond 4,81% a fond z tretieho piliera dokonca len 4,2%. Ani si neviete predstaviť, ako Vám takýto rozdiel „zdevastuje“ Váš dôchodok, ak takto neefektívne bude sporiť 20 či 30 rokov! Prečo to všetko... Nečakajte na daňové úľavy, sporte si individuálne cez otvorené podielové fondy. Nečakajme na politikov, na štát, na daňové úľavy - roky bežia. Žiadna daňová úľava Vám nenahradí straty spôsobené neefektívnou správou fondu či politickými reguláciami. Sporme si individuálne, transparentne a rozumne, sporme si cez otvorené podielové fondy. Dnes máme na Slovensku okolo 2 000 otvorených podielových fondov (opf). Neefektívnej správe sa môžete vyhnúť poľahky, pretože opf sú veľmi transparentné. Trhové riziko eliminuje čas a správne nastavenie portfólia. S tým všetkým Vám vie poradiť investičný poradca. Nie jeden krát som počul výrok „Ja sa tomu nerozumiem a ani ma to nezaujíma“. Popravde mne to znie ako keby niekto povedal „Ja neviem čítať, ale ani to nepotrebujem.“ Venujeme mnoho času vzdelávaniu, aby sme mohli pracovať a zarobiť peniaze, keď budeme dospelí. Prosím, venujte čas trochu aj svojmu finančnému vzdelávaniu, pretože o tie peniaze potom môžete poľahky prísť a v starobe skončiť chudobný. Štát, politici, ani „samo sa to“ Vám naozaj nepomôžu.  Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

5 rád ako si zabezpečiť lepšiu budúcnosť
Buďte človek rozumný - myslite dopredu Každý z nás podvedome tuší, že môžu nastať rôzne okolnosti, ktoré nám skomplikujú život, ale akosi sa ich snažíme vytesniť z mysle a dúfame, že práve nám sa nič nestane.  Je to to isté, ako prechádzať krížom cez cestu, nepozerať sa, či nejde auto, pretože načo, doteraz to vodiči vždy ubrzdili.  Nie je ale lepšie predvídať a byť pripravený? Pripraviť sa na horšie časy nám predsa nebráni dúfať v tie lepšie. Okamžitá hotovosť Existujú produkty, či už sa jedná o špeciálne bankové účty, alebo podielové fondy, ktorých cieľom je viesť klienta k akejsi sebadisciplíne. Sú veľmi konzervatívne, napriek tomu prinášajú mnohonásobne vyššie výnosy ako bežné účty a spravidla za ne neplatíte žiadne dodatočné poplatky.  V čom spočíva tá sebadisciplína? Je to akosi v nás. Kým máme na bežnom účte peniaze, máme akýsi pocit, že môžeme a tak nakupujeme kým je za čo často veci, ktoré nakoniec ani nepotrebujeme. Nebolo by lepšie premyslieť, koľko chcem a musím tento mesiac minúť a zvyšok odoslať z bežného účtu preč? Ak to náhodou nevydá, vždy si ich môžem previesť naspäť a použiť. Núdzová rezerva Takýto druh úspor – nazvime ich núdzová rezerva, by mal priemerne zarábajúci človek vytvárať aspoň do výšky šesťnásobku svojej mzdy. Stačí si odkladať pravidelne mesačne malú sumu. Vhodné je tieto úspory ukladať do menej rizikových podielových fondov, ktoré Vám vedia priniesť zisk vyšší, ako termínované vklady. Takéto vysoké riziko vyvážené fondy nemajú. Dlhodobé sporenie Dôvody na dlhodobé sporenie bývajú najčastejšie: 1. Budúce štúdium detí 2. Budúca kúpa nehnuteľnosti 3. Zaistenie si dôchodku Pokiaľ takéto sporenie bude trvať viac ako desať rokov, vhodné je využiť akciové podielové fondy, pretože riziko straty sa časom znižuje a spravidla po siedmych rokoch je takmer isté, že žiadny fond nebude v strate. Naproti tomu, ako odmenu za investovanie do akciových fondov, môžeme očakávať vysoký výnos svojho sporenia.  Peniaze nie sú cieľ – sú len prostriedok  Ak prší, zmoknete a peniaze Vám nepomôžu. Môžete si za ne ale kúpiť dáždnik. V živote sa môže stať hocičo a ak budete mať úspory, môžete si za ne zaplatiť liečbu, zaplatiť z nich splátku hypotéky, kúpiť novú pračku, alebo zaplatiť opravu auta.  Nevieme čo sa stane, napriek tomu ale môžeme byť pripravený, môžeme si sporiť – vytvárať rezervy na horšie časy. Skúste sa na chvíľu zamyslieť. Zavrite oči a predstavte si, že máte úspory rovné šesťnásobku svojej mzdy a máte aj úspory na dôchodok. Necítite sa lepšie pri takejto predstave?...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL