Inflácia a budúcnosť Vašich úspor

19. 6. 2020, Blog, investovanie

Ako sa nestať chudobným

Akosi stále častejšie sa stretávam – a zrejme to nebude len môj pocit, s rôznymi tvrdeniami, ktoré sú často len výkrikmi odvolávajúcimi sa na rôzne mýty. Čo je cieľom autorov neviem, ale domnievam sa, že môžu zdržať a v horšom prípade až zadržať rozhodnutia ľudí o zabezpečení seba a o nakladaní so svojimi osobnými financiami. Tým ich môžu veľmi poškodiť a niektorých „uvrhnúť“ do chudoby.

Budem sa preto v tomto článku venovať otázkam inflácie a sociálneho zabezpečenia.

Inflácia

Inflácia vo svojej podstate nie je nič iné, iba že si za rovnaké množstvo peňazí po určitom čase dokážete kúpiť už len menej tovarov a služieb. Alebo ešte jednoduchšie – „že všetko zdražuje“. 

Dôležitou protiváhou inflácie je sledovať aj rast miezd – pretože okrem cien, rastú aj platy. Niekedy rastú rýchlejšie ako inflácia – rastie aj životná úroveň a niekedy pomalšie. Životná úroveň rastie, lebo si za svoju mzdu môžete kúpiť viac, aj napriek rastúcim cenám.

Ako to vyzeralo v čase vidno z tabuľky, ale či sa máme lepšie sa dá pochopiť z grafu – máme sa lepšie.

  


Príklad

Dovolím si ešte aj príklad – pre niekoho na zamyslenie, pre niekoho na lepšie pochopenie (uverenie) a pre niekoho – „... tak to preskočte.“

Častým mýtom je výrok: „Za socializmu som mal za dve koruny liter mlieka, dnes stojí v prepočte 15 korún!“ Práve týmto vyhlásením niektorí jednotlivci oponujú, že sporiť nemá zmysel, aj tak všetko zdražuje a všetci sa aj tak máme zle.

Ten výrok je pravdivý, ale chýba mu kontext, a závery z neho sú preto mylne odvodené. Za priemernú mzdu ste mohli za socializmu (v r. 1989 bola 104.30 EUR) nakúpiť 1 571 litrov mlieka (mlieko pritom bola štátom dotovaná komodita). Dnes za priemernú mzdu (1.Q.2020 = 1 086 Eur ) kúpite 1 810 litrov mlieka (cena 0,6 Eur za mlieko v automate, lebo krabicové je „humus”. Toto mlieko je pritom plnotučné na rozdiel od dvojkorunového zo socializmu).

Prečo sa zaoberať infláciou, keď rast miezd jej pôsobenie v podstate maže, dokonca sa máme ešte lepšie než v minulosti?

Kvôli budúcnosti!

Nedá sa žiť – ako sa ľudovo hovorí „Z ruky do huby“ , aj keď tak zrejme žije mnoho ľudí. Rozumné je mať vytvorenú nejakú rezervu pre prípad neočakávaných udalostí – nemusíme ísť ďaleko – Corona virus 2020 a potom je dôležité tvoriť si rezervu na obdobie, keď nebudeme ekonomicky aktívny (strata práce, choroba, staroba ...) Problémom rezervy je – vypožičiam si predchádzajúci príklad – ak by ste si tú priemernú mzdu z roku 1989 odložili ako hotovosť, dnes by ste za ňu kúpili iba necelých 174 litrov mlieka. 

Predstavte si, že by ste tie peniaze investovali (čo by samozrejme pre občana ČSSR v tom čase nebolo jednoduché) napríklad do indexu S&P 500. Priemernú mzdu by ste 17.11.1989 zmenili za 210 USD a za ne získali pri cene indexu 341,6099 USD za akciu, 0,614 kusu akcií indexu. Dnes, 18.6.2020 stojí jedna akcia indexu 3 113,49 USD. Ak by ste ju teda predali, získali by ste 1 912 USD, čiže 1 702 Eur (oproti pôvodným 104 Eurám) – čiže peniaze by hodnotu nestratili, práve naopak, ešte by sa ich hodnota, ale aj kúpna sila zvýšila.

Samozrejme to nie je také jednoduché, ale príklad je dobrý kvôli predstave. Je dôležité nenechať veciam voľný priebeh, ale plánovať a rozumne s osobnými financiami nakladať.

Vplyv inflácie na úspory

Mnoho ľudí peniaze má a malo. Cieľ ako ich použiť často nemajú – sú to peniaze na horšie časy. Mnoho ľudí peniaze dostáva či už z maturujúcich životných poistiek alebo zo stavebných sporení či ako dedičstvo. Tiež často nemajú plán - ale to je chyba. Inflácia je totiž pre tieto úspory neviditeľný zabijak. Dovolil som si preto vplyv inflácie na úspory preniesť do grafu (nižšie) a asi komentár ani nie je potrebný.

  

Samozrejme že nik nedrží peniaze doma v hotovosti (teda dúfam), ale má ich na termínovanom účte. To je samozrejme dobré riešenie ak viete, že tieto peniaze budete potrebovať čoskoro na niečo minúť. Žiaľ zo skúsenosti ale viem, že mnoho klientov využíva dvojročné termínované účty, ale o dva roky peniaze nepotrebujú a znova ich uložia na dvojročný termínovaný vklad.

Dôvodom môže byť neznalosť lepších riešení, obava zo straty peňazí spôsobená skreslenými informáciami o investovaní, alebo potreba pocitu, že sú peniaze ľahko dostupné. Ak má klient požiadavku, že peniaze nebude dva roky potrebovať, ale potom plánuje ich použitie, je dvojročný termínovaný účet riešením, ktoré mu tiež ponúknem. Ak ich ale nebude potrebovať štyri roky, potom už nie.

Dôvod je zrejmý z grafu nižšie. Oranžová linka reprezentuje vklad 10 000 Eur plus zisk z úrokov, čiže nominálnu hodnotu peňazí po 15 rokoch vkladov na dvojročných termínovaných účtoch, ale modrá linka predstavuje ich reálnu hodnotu, teda po odrátaní inflácie.

Pravda je však o poznanie horšia, pretože pre naše zákony výnos z úrokov predstavuje 3 976 Eur, prináleží štátu daň z tohoto výnosu vo výške 755,44 Eur. Reálna hodnota peňazí, ktoré máte je preto 10 524 Eur – 755,44 Eur = 9 768,56 Eur. Takže si za svoje peniaze dokážete reálne kúpiť menej, ako pred 15 rokmi.

Správna interpretácia príkladu nie je, že nemáte mať úspory. Správna interpretácia je, že s nimi musíte správne nakladať. Finančnú matematiku a investičné nástroje nepotrebujete detailne poznať, to je úlohou ľudí, ktorý sa investičným poradenstvom živia, no ak vynaložíte primerané úsilie, správne riešenie nájdete.

Stačí sa zamyslieť, koľko úsilia ste museli vynaložiť na získanie týchto úspor. Ich správa nevyžaduje toľko úsilia, ale nechať tomu voľný priebeh nie je dobré.

  

Ako si vytvoriť úspory

Bez ohľadu na to, či úspory máte, alebo nie, je potrebné tvoriť ďalšie. Ak nie pre iný dôvod (a je ich dosť) tak minimálne pre dôvod dôchodkového zabezpečenia. 

Nie raz môžete počuť – 40 rokov som odpracoval, tak sa o mňa predsa štát musí postarať... No musí, ale do akej miery? Žiaľ, keďže o dôchodkoch prakticky rozhodujú politici, ich stretom záujmu je potreba znovuzvolenia, preto si neprimeranými opatreniami nakláňajú dôchodcov, avšak na úkor rastúceho štátneho dlhu a na úkor dôchodcov, ktorý do dôchodku pôjdu o 20 či 30 rokov.

Za socializmu sa dôchodcovia mali lepšie ako dnes – nie je vôbec pravda, aj keď takýto mýtus je rozšírený. Pravda je, že aj za socializmu boli veľké sociálne rozdiely. Ako vyplynulo z výskumu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, až 23 % dôchodcov malo príjem pod hranicou sociálneho minima.

Vývoj reálnych dôchodkov odzrkadľuje aj graf nižšie prevzatý z uvedeného výskumu, ako aj tabuľka pod grafom, čo si dôchodca mohol za svoje úspory kúpiť vtedy a dnes.

Tieto mýty – teda o tom, že dôchodcovia sa mali lepšie a že sa o nás postará štát, či tie, že riešenie neexistuje, môžu mnoho ľudí odradiť od potreby vec riešiť.

Ani socialistickí dôchodcovia sa nemali lepšie a medzi dôchodkami boli rozdiely. A tie nielen boli, ale aj sú a budú. Žiaľ, dôchodkový systém je viac postavený na solidárnosti, ako na zásluhovosti. Preto ak má niekto dnes veľké príjmy, omnoho väčšie ako priemerné, jeho dôchodok omnoho väčší ako priemerný nebude. Ak má niekto príjem omnoho nižší ako priemerný (1 086 Eur dnes), jeho dôchodok bude rozhodne nižší ako priemerný (484,18 Eur dnes).

Kameň úrazu je ale úplne inde. Pomer súčasných priemerných dôchodkov k priemernej mzde je neudržateľný! Dnes je 44,6 % - teda priemerný dôchodok je 44,6 % priemernej mzdy (socialistický bol cez 50 %), ale ten náš bude pravdepodobne pod 30 %.

Prečo je to tak si povieme v pokračovaní tohoto článku, ak teda o pokračovanie bude záujem a neskôr sa dostaneme aj k riešeniu problému. Nie je vôbec zložitý, ale potrebujete plánovať a rozumne nakladať so svojimi osobnými financiami. 

Rozumne hospodáriť so svojimi osobnými financiami nie je zložité, ale určité úsilie to vyžaduje.

Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Čo robiť, aby sa vašich úspor nedotkla kríza
Pamätám sa, ako sme si s priateľmi niekedy ešte pred rokom 2007 robili žarty, že keď už aj bulvárna tlač začne odporúčať určitý druh investícií, je najvyšší čas sa týchto konkrétnych aktív zbaviť.  Dnes je situácia neštandardná, pretože už aj bulvárna tlač píše, že sa blíži kríza. Kríza alebo presnejšie recesia, je silné slovo. Všetci si pamätáme recesiu z roku 2008. Bolo to silné a hlboké.  Je dobré vedieť, že od roku 1854 do roku 2019 napočítali v USA ekonómovia "len" 33 recesií, pričom od roku 1980 celkovo 4. Nie každý pokles trhu je ale možné považovať za recesiu. Ekonomika spravidla rastie a tieto obdobia rastu pravidelne striedajú kratšie obdobia poklesov. Takéto striedania nazývame aj ekonomický cyklus. Ak výrazný pokles celej ekonomiky alebo väčšiny hospodárskych odvetví trvá minimálne dva po sebe idúce štvrťroky, môže sa skutočne jednať o recesiu, po našom "krízu". Čo by ale takáto kríza znamenala pre človeka, ktorý prostredníctvom akciových fondov pravidelne sporí? Investovanie do podielového fondu je v skutočnosti nákup podielu na majetku fondu. Podielnik sa rozhodne investovať určitú sumu ( napríklad 100 Eur ). Podielový fond manažér denne oceňuje ( t.j. sleduje, za koľko by ho dokázal celý v daný deň predať a premeniť tak cenné papiere na peniaze ). Ak manažér ocení fond a vydelí túto cenu počtom vydaných podielov, zverejní tzv. "NAV" ( net asset value ) - čo je vlastne hodnota majetku fondu pripadajúca na jeden podiel.  Náš podielnik pri cene podielu napr. 10 Eur, dostane za svojich 100 Eur 10 podielov na majetku fondu. Pre odstránenie pochybností - áno, podielnik vlastní časť fondu a ak sa zrátajú všetky podiely podielnikov, uvedomíme si, že fond v skutočnosti vlastnia podielnici - nie správcovská spoločnosť - to je veľmi dôležité!  Takže áno, milý podielnik, teraz si majiteľom časti podielového fondu a cez neho aj čiastkový majiteľ rôznych firiem, ktorých akcie má tento fond nakúpené. Už nemáš 100 Eur, ale 10 podielov daného fondu. Dollar cost averaging effect Predstavte si teraz situáciu, že máte Fond A a Fond B. Vy ste investor, ktorý si sporí mesačne prostredníctvom týchto fondov 100 Eur mesačne. Fond A prvých 11 mesiacov strácal 2% mesačne (je to príklad) a potom 12 mesiacov rástol 3% mesačne. Celkovo sa teda zhodnotil o 14%. Fond B 23 mesiacov rástol každý mesiac 1%, teda sa zhodnotil o 23%.  Dollar cost averaging effect je jav, ktorý spomínajú sprostredkovatelia sprostredkujúci klientom sporenia. Ak fond klesá a Vy pravidelne sporíte, vlastne lacnejšie nakupujete podiel na majetku fondu a po zmene ekonomického cyklu, keď trhy začnú rásť, klient skôr dosiahne zisk. Celý jav najlepšie pochopíte zo simulácie v tabuľke:    Ak si preštudujete tabuľky, uvedomíte si, že ak by aj prišla kríza a pravidelne si sporíte, tak fond A, ktorý sa za 24 mesiacov zhodnotil iba 14% Vám priniesol vyšší zisk ako fond B, ktorý sa zhodnotil “stabilne” o 1% každý mesiac. Fond A je samozrejme z pohľadu investovania rizikovejší. Samozrejme Dollar cost averaging effect funguje, ak pravidelná mesačná investícia je v určitom pomere k hodnote sporiaceho účtu klienta. Ak už dnes máte na sporiacich účtoch vyššiu sumu, je dobré poradiť sa so svojim sprostredkovateľom.  Pri dôchodkových sporeniach poznáme aj model, kde dollar cost averaging effect funguje aj na konci sporenia. Poraďte sa s našimi sprostredkovateľmi. Radi Vám naše produkty predstavia.   Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Je stavebné sporenie výhodné na zhodnocovanie financií?
V prípade rozhodovania, čo s voľnými peňažnými prostriedkami často ľudia, nielen staršie generácie, ale na počudovanie aj mladí, siahajú po produktoch, ktoré po rozobraní do detailu nie sú najvhodnejším riešením na zhodnocovanie prostriedkov, respektíve ich primárny účel v tom nespočíva. Veľa produktov je vyslovene na zhodnocovanie nevhodných, ale pomyselná istota v banke alebo zvyklosti starých materí, ktoré pravidelne ukladali svoje peniaze na vkladnú knižku a pocit pripísaných vkladov „v hrsti“ mnoho ľudí utvrdili v tom, že meniť zaužívané spôsoby by bolo zbytočné, ba dokonca hlúpe. Ak však chce klient z dlhodobého hľadiska udržať hodnotu peňazí alebo z krátkodobého hľadiska mať v prípade neočakávanej situácie likviditu s vidinou primeraného zisku, je potrebné sa porozhliadnuť ďalej. Tak, ako sa mení doba, ako sa vyvíja elektronika, automobily, rovnako je to i v prípade sporiacich, a vo všeobecnosti aj finančných produktov. To, čo postačovalo v minulosti a bolo pre klientov výhodné, v súčasnosti môže byť „staromódne“ a je potrebné prispôsobiť sa momentálnej situácii. Patrí medzi takéto produkty aj stavebné sporenie, ak sa ako produkt využíva vyslovene na sporiaci účel? Ako už z názvu vyplýva, základná myšlienka stavebného sporenia spočíva v získaní finančných prostriedkov na financovanie bývania. Dnes sú však podmienky úplne iné a aj hypotéky sú dnes prístupnejšie. Ľudia však siahajú po tomto produkte práve za účelom sporenia a zhodnocovania peňažných prostriedkov. Veď predsa je tu lákavá štátna prémia, ktorá poskytuje vyššie zhodnotenie peňazí, než len s bežným úrokom. Podmienky pre získanie plnej štátnej prémie sa však každoročne sťažujú. Zatiaľ čo v roku 2013 stačilo na získanie plnej štátnej prémie vo výške 66 € vložiť 577 € ročne, dnes je suma viac ako dvojnásobná (1328 €). V prípade, že klient zruší stavebné sporenie do dvoch rokov, na štátnu prémiu môže zabudnúť. Po dvoch rokoch mu síce štátna prémia ostáva, avšak musí zdokladovať použitie nasporených peňazí na stavebné účely. Práve viazanosť prostriedkov považujem v tomto prípade za veľkú nevýhodu, nakoľko na trhu je veľké množstvo produktov, ktoré stavebné sporenie v prípade viazanosti porazia. Za ďalšiu nevýhodu je možné považovať zúročenie, ktoré je síce sprvoti oku lahodiace a garantovaný úrok 1,8% tým výrazne konkuruje bankovým produktom, avšak po bližšom študovaní prichádza zistenie, že garantované zhodnotenie je iba okolo 1% a zvyšné zhodnotenie je bonusovou doložkou po splnení ďalších podmienok. Ak sa vezme do úvahy inflácia, ktorá sa priemerne pohybuje na úrovni 2% p. a. za posledných 10 rokov, niečo tu nesedí. Nehovoriac o tom, kedy sa pripisujú výnosy a kedy sa strháva daň. K popularite prispel aj fakt, že stavebné sporenie sa stalo ako jeden z mála bankových produktov dostupný skoro pre všetky vrstvy obyvateľstva, čomu pripisujem aj pretrvávajúci záujem o stavebné sporenie za účelom sporenia. V minulosti nebolo napríklad investovanie do podielových fondov dostupné pre každého avšak aj v tomto prípade doba pokročila a v súčasnosti práve podielové fondy sú zaujímavou náhradou viazaných sporiacich produktov s nízkym zhodnotením Dokonca v prípade sporiaceho produktu Profit, ktorého podkladovým aktívom je Prvý realitný fond od spoločnosti Iad investments, a.s., si klient príde na svoje a získa minimálnu garanciu, ktorá je vo výške 2,8%p.a. bez ohľadu na výšku mesačného vkladu. Mgr. Jana Lancošová Odborný garant pre sporenie a investície Universal maklérsky dom a.s....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

5 rád ako v roku 2019 najlepšie investovať
Ak niekto pracuje na kapitálovom trhu, pravdepodobne aj dostáva občas otázky od priateľov či známych, do čoho by mali teraz najlepšie investovať. Neviem, čo odpovedajú iní, ale ja odpovedám dnes rovnako ako pred rokom či piatimi, pretože sa z určitého pohľadu nič nezmenilo. 1. Podielové fondy Myslím si, že najdôležitejšie pri investovaní je, aby ľudia chápali význam kolektívneho investovania a využívali podielové fondy. Či už kupujú akcie, komodity, alebo dlhopisy, vždy je bezpečnejšie, pohodlnejšie a mnohokrát aj výnosnejšie nakupovať ich prostredníctvom podielových fondov. 2. Zlato Nedávno som napríklad dostal otázku, či je dobré investovať do zlata. Dlhodobo tvrdím, že ten kto chce investovať do zlata, by si najskôr mal zhodnotiť, čo tým vlastne chce dosiahnuť a ak nájde dostatok dôvodov prečo áno, tak potom by mal rozmýšľať, ako ho chce nadobudnúť. Osobne si myslím, že je lepšie ho nadobudnúť prostredníctvom podielových fondov, ktoré majú v držbe priamo zlato, ako si toto kupovať od rôznych s.r.o.-čiek. 3. Špekulácie na trhu Nemenej dôležité je rozlišovať, či chcem investovať systematicky, alebo špekulovať na kapitálovom trhu. Ono vlastne aj špekulovanie je investovanie, ale spôsobom, kedy sa snaží investor špekulatívne výrazne poraziť trh. Častým východiskom špekulácií je, ak sa v niektorej krajine či podniku niečo udeje a investor uvažuje, že sa to odrazí na niektorých aktívach pozitívne, či negatívne. Takýto postup nie je zlý, len nie vždy je odhad správny. Pri neuvážených špekuláciách potom takýto omyl dopadne nielen na „dušu“ investora, ale aj na jeho „peňaženku“. 4. Rozloženie rizika Ak sme si uvážili, že chceme investovať systematicky, premyslime si, čo chceme dosiahnuť, alebo presnejšie, rozdeľme si peniaze na „kôpky“, ak je to potrebné. Niekto si bude chcieť časť peňazí odložiť ako rezervu typu „keby niečo“, časť odložiť napríklad na kúpu auta o 5 rokov a časť investovať dynamicky s cieľom dosiahnutia vysokého výnosu. Niekto iný naopak môže požadovať výnos vyšší ako inflácia, ale zároveň nechce zažiť veľké prepady, pretože všetky svoje peniaze má uložené, aby z nich splatil časť hypotéky. Investičných cieľov môže byť naozaj mnoho a určite je lepšie poradiť sa s investičným špecialistom. 5. Vytváranie rezerv V médiách som sa v nemalej miere stretol s tvrdeniami, že Slováci sú konzervatívni. Tieto tvrdenia nikdy nevychádzali zo žiadnej analýzy, nanajvýš sa opierali o chybnú interpretáciu štatistických údajov. Slováci nie sú konzervatívni a väčšinou sa radi poučia. Sú pri investovaní často disciplinovaní a v minulosti si väčšina z nich držala aj dostatočnú rezervu „na horšie časy“. Túto rezervu ako odozvu na dianie v spoločnosti mnohí minuli, no dnes sa k vytváraniu rezervy opäť vracajú. Aj keď niekto rezervu má, mal by ju pravidelným investičným sporením navyšovať. Omnoho dôležitejšie je investičné sporenie pre toho, kto žiadnu rezervu nemá. Úplne najdôležitejšie začať sporiť je pre toho, kto má dlhy. Len s finančnou rezervou totiž dokáže jednotlivec či rodina prežiť potenciálne „horšie časy“, ktoré sa skrátka občas opakujú. Verím, že naši sprostredkovatelia dokážu efektívne poradiť svojim klientom ako riešiť ich individuálne investičné ciele a rovnako im pomôžu aj v ich realizácii. Autor: Ondrej Faith...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL