Inflácia a budúcnosť Vašich úspor

19. 6. 2020, Blog, investovanie

Ako sa nestať chudobným

Akosi stále častejšie sa stretávam – a zrejme to nebude len môj pocit, s rôznymi tvrdeniami, ktoré sú často len výkrikmi odvolávajúcimi sa na rôzne mýty. Čo je cieľom autorov neviem, ale domnievam sa, že môžu zdržať a v horšom prípade až zadržať rozhodnutia ľudí o zabezpečení seba a o nakladaní so svojimi osobnými financiami. Tým ich môžu veľmi poškodiť a niektorých „uvrhnúť“ do chudoby.

Budem sa preto v tomto článku venovať otázkam inflácie a sociálneho zabezpečenia.

Inflácia

Inflácia vo svojej podstate nie je nič iné, iba že si za rovnaké množstvo peňazí po určitom čase dokážete kúpiť už len menej tovarov a služieb. Alebo ešte jednoduchšie – „že všetko zdražuje“. 

Dôležitou protiváhou inflácie je sledovať aj rast miezd – pretože okrem cien, rastú aj platy. Niekedy rastú rýchlejšie ako inflácia – rastie aj životná úroveň a niekedy pomalšie. Životná úroveň rastie, lebo si za svoju mzdu môžete kúpiť viac, aj napriek rastúcim cenám.

Ako to vyzeralo v čase vidno z tabuľky, ale či sa máme lepšie sa dá pochopiť z grafu – máme sa lepšie.

  


Príklad

Dovolím si ešte aj príklad – pre niekoho na zamyslenie, pre niekoho na lepšie pochopenie (uverenie) a pre niekoho – „... tak to preskočte.“

Častým mýtom je výrok: „Za socializmu som mal za dve koruny liter mlieka, dnes stojí v prepočte 15 korún!“ Práve týmto vyhlásením niektorí jednotlivci oponujú, že sporiť nemá zmysel, aj tak všetko zdražuje a všetci sa aj tak máme zle.

Ten výrok je pravdivý, ale chýba mu kontext, a závery z neho sú preto mylne odvodené. Za priemernú mzdu ste mohli za socializmu (v r. 1989 bola 104.30 EUR) nakúpiť 1 571 litrov mlieka (mlieko pritom bola štátom dotovaná komodita). Dnes za priemernú mzdu (1.Q.2020 = 1 086 Eur ) kúpite 1 810 litrov mlieka (cena 0,6 Eur za mlieko v automate, lebo krabicové je „humus”. Toto mlieko je pritom plnotučné na rozdiel od dvojkorunového zo socializmu).

Prečo sa zaoberať infláciou, keď rast miezd jej pôsobenie v podstate maže, dokonca sa máme ešte lepšie než v minulosti?

Kvôli budúcnosti!

Nedá sa žiť – ako sa ľudovo hovorí „Z ruky do huby“ , aj keď tak zrejme žije mnoho ľudí. Rozumné je mať vytvorenú nejakú rezervu pre prípad neočakávaných udalostí – nemusíme ísť ďaleko – Corona virus 2020 a potom je dôležité tvoriť si rezervu na obdobie, keď nebudeme ekonomicky aktívny (strata práce, choroba, staroba ...) Problémom rezervy je – vypožičiam si predchádzajúci príklad – ak by ste si tú priemernú mzdu z roku 1989 odložili ako hotovosť, dnes by ste za ňu kúpili iba necelých 174 litrov mlieka. 

Predstavte si, že by ste tie peniaze investovali (čo by samozrejme pre občana ČSSR v tom čase nebolo jednoduché) napríklad do indexu S&P 500. Priemernú mzdu by ste 17.11.1989 zmenili za 210 USD a za ne získali pri cene indexu 341,6099 USD za akciu, 0,614 kusu akcií indexu. Dnes, 18.6.2020 stojí jedna akcia indexu 3 113,49 USD. Ak by ste ju teda predali, získali by ste 1 912 USD, čiže 1 702 Eur (oproti pôvodným 104 Eurám) – čiže peniaze by hodnotu nestratili, práve naopak, ešte by sa ich hodnota, ale aj kúpna sila zvýšila.

Samozrejme to nie je také jednoduché, ale príklad je dobrý kvôli predstave. Je dôležité nenechať veciam voľný priebeh, ale plánovať a rozumne s osobnými financiami nakladať.

Vplyv inflácie na úspory

Mnoho ľudí peniaze má a malo. Cieľ ako ich použiť často nemajú – sú to peniaze na horšie časy. Mnoho ľudí peniaze dostáva či už z maturujúcich životných poistiek alebo zo stavebných sporení či ako dedičstvo. Tiež často nemajú plán - ale to je chyba. Inflácia je totiž pre tieto úspory neviditeľný zabijak. Dovolil som si preto vplyv inflácie na úspory preniesť do grafu (nižšie) a asi komentár ani nie je potrebný.

  

Samozrejme že nik nedrží peniaze doma v hotovosti (teda dúfam), ale má ich na termínovanom účte. To je samozrejme dobré riešenie ak viete, že tieto peniaze budete potrebovať čoskoro na niečo minúť. Žiaľ zo skúsenosti ale viem, že mnoho klientov využíva dvojročné termínované účty, ale o dva roky peniaze nepotrebujú a znova ich uložia na dvojročný termínovaný vklad.

Dôvodom môže byť neznalosť lepších riešení, obava zo straty peňazí spôsobená skreslenými informáciami o investovaní, alebo potreba pocitu, že sú peniaze ľahko dostupné. Ak má klient požiadavku, že peniaze nebude dva roky potrebovať, ale potom plánuje ich použitie, je dvojročný termínovaný účet riešením, ktoré mu tiež ponúknem. Ak ich ale nebude potrebovať štyri roky, potom už nie.

Dôvod je zrejmý z grafu nižšie. Oranžová linka reprezentuje vklad 10 000 Eur plus zisk z úrokov, čiže nominálnu hodnotu peňazí po 15 rokoch vkladov na dvojročných termínovaných účtoch, ale modrá linka predstavuje ich reálnu hodnotu, teda po odrátaní inflácie.

Pravda je však o poznanie horšia, pretože pre naše zákony výnos z úrokov predstavuje 3 976 Eur, prináleží štátu daň z tohoto výnosu vo výške 755,44 Eur. Reálna hodnota peňazí, ktoré máte je preto 10 524 Eur – 755,44 Eur = 9 768,56 Eur. Takže si za svoje peniaze dokážete reálne kúpiť menej, ako pred 15 rokmi.

Správna interpretácia príkladu nie je, že nemáte mať úspory. Správna interpretácia je, že s nimi musíte správne nakladať. Finančnú matematiku a investičné nástroje nepotrebujete detailne poznať, to je úlohou ľudí, ktorý sa investičným poradenstvom živia, no ak vynaložíte primerané úsilie, správne riešenie nájdete.

Stačí sa zamyslieť, koľko úsilia ste museli vynaložiť na získanie týchto úspor. Ich správa nevyžaduje toľko úsilia, ale nechať tomu voľný priebeh nie je dobré.

  

Ako si vytvoriť úspory

Bez ohľadu na to, či úspory máte, alebo nie, je potrebné tvoriť ďalšie. Ak nie pre iný dôvod (a je ich dosť) tak minimálne pre dôvod dôchodkového zabezpečenia. 

Nie raz môžete počuť – 40 rokov som odpracoval, tak sa o mňa predsa štát musí postarať... No musí, ale do akej miery? Žiaľ, keďže o dôchodkoch prakticky rozhodujú politici, ich stretom záujmu je potreba znovuzvolenia, preto si neprimeranými opatreniami nakláňajú dôchodcov, avšak na úkor rastúceho štátneho dlhu a na úkor dôchodcov, ktorý do dôchodku pôjdu o 20 či 30 rokov.

Za socializmu sa dôchodcovia mali lepšie ako dnes – nie je vôbec pravda, aj keď takýto mýtus je rozšírený. Pravda je, že aj za socializmu boli veľké sociálne rozdiely. Ako vyplynulo z výskumu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, až 23 % dôchodcov malo príjem pod hranicou sociálneho minima.

Vývoj reálnych dôchodkov odzrkadľuje aj graf nižšie prevzatý z uvedeného výskumu, ako aj tabuľka pod grafom, čo si dôchodca mohol za svoje úspory kúpiť vtedy a dnes.

Tieto mýty – teda o tom, že dôchodcovia sa mali lepšie a že sa o nás postará štát, či tie, že riešenie neexistuje, môžu mnoho ľudí odradiť od potreby vec riešiť.

Ani socialistickí dôchodcovia sa nemali lepšie a medzi dôchodkami boli rozdiely. A tie nielen boli, ale aj sú a budú. Žiaľ, dôchodkový systém je viac postavený na solidárnosti, ako na zásluhovosti. Preto ak má niekto dnes veľké príjmy, omnoho väčšie ako priemerné, jeho dôchodok omnoho väčší ako priemerný nebude. Ak má niekto príjem omnoho nižší ako priemerný (1 086 Eur dnes), jeho dôchodok bude rozhodne nižší ako priemerný (484,18 Eur dnes).

Kameň úrazu je ale úplne inde. Pomer súčasných priemerných dôchodkov k priemernej mzde je neudržateľný! Dnes je 44,6 % - teda priemerný dôchodok je 44,6 % priemernej mzdy (socialistický bol cez 50 %), ale ten náš bude pravdepodobne pod 30 %.

Prečo je to tak si povieme v pokračovaní tohoto článku, ak teda o pokračovanie bude záujem a neskôr sa dostaneme aj k riešeniu problému. Nie je vôbec zložitý, ale potrebujete plánovať a rozumne nakladať so svojimi osobnými financiami. 

Rozumne hospodáriť so svojimi osobnými financiami nie je zložité, ale určité úsilie to vyžaduje.

Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Koľko je potrebné si sporiť na dôchodok?
Autor: Ondrej Faith  Živnostník Neviem, či sa jedná len o slovenské špecifikum, ale mnoho živnostníkov sa snaží tzv. „optimalizovať daňový základ“. Myšlienka optimalizácie daňového základu je prirodzeným jednaním podnikateľa, a pokiaľ to robí v medziach zákona, nie je mu čo vytknúť. Otázka však je, či si podnikateľ tvorí rezervy na starobu a či sú tieto rezervy v dostatočnej výške, pretože z nízkeho priznaného príjmu nemôže počítať s primeraným dôchodkom v pomere k svojim predchádzajúcim príjmom, ale pravdepodobne ani s tým priemerným. Koľko by si mal odkladať? Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď, ale asi by bolo rozumné odkladať si toľko, koľko by musel platiť do starobného poistenia Sociálnej poisťovne, keby neoptimalizoval daňový základ. To znamená, že by táto čiastka mala byť každý rok vypočítaná z jeho daňového základu a výšky odvodov. Napríklad v súčasnosti by si z každých 1 000 Eur „ušetreného daňového základu“ mal odkladať 180 Eur. Ak sa Vám to zdá mnoho, pozrime sa na to faktograficky. Odvody do starobného poistenia Sociálnej poisťovne sú 4% zrazené z hrubej mzdy zamestnanca a ďalších 14% zaplatí zamestnávateľ. Takže to je 180 Eur z každých zarobených 1 000 Eur hrubej mzdy. Pre zaujímavosť, priemerná mzda fyzických osôb – zamestnancov bola podľa Štatistického úradu v druhom kvartáli roku 2018 rovných 1 004 Eur. Priemerný starobný dôchodok bol v rovnakom období podľa údajov Sociálnej poisťovne približne 441 Eur, čo je vo vzťahu k mzde takmer 44% priemernej mzdy. Zamestnanec Je možné vysloviť predpoklad, že priemerný dôchodok v budúcnosti dostane občan, ktorý poberá priemernú mzdu priemerne dlhé obdobie pracovného života. Takže sú na mieste dve otázky pre každého čitateľa individuálne. „ Bol by som schopný vyžiť zo 441 Eur?“ A tá druhá: “ Zarábam dosť, aby som dostal aspoň tých 441 Eur?“ Ako si teda zabezpečiť slušný dôchodok a zároveň nezruinovať súčasné svoje finančné toky? Dovolím si bezprecedentne tvrdiť, že systém starobného poistenia prostredníctvom Sociálnej poisťovne je zastaralý a neefektívny. Pokiaľ občan využije rozumne v súčasnosti dostupné nástroje vhodné na dôchodkové sporenie, môže si odkladať omnoho nižšie sumy, pretože „ zložené úročenie je ôsmy div sveta“, ako údajne povedal sám Albert Einstein. Či už to povedal a či nie, je výnos z výnosov Vašich investícií to jediné, čo Vás môže zachrániť. Je však potrebné, aby ste investovali múdro, teda ani nie príliš rizikovo, ani nie príliš konzervatívne a hlavne, NIE DRAHO! Poraďte sa s našimi investičnými špecialistami a pýtajte sa na Flexibilný plán sporenia. Analýzou historických hodnôt za celú jeho históriu vieme, že sa jeho výnosy v priemere pohybujú na hranici 10% a to aj napriek tomu, že v roku 2008 bola obrovská kríza, ktorá krátkodobo oslabila kapitálový trh. To síce nie je zárukou toho, že to tak bude aj v budúcnosti, ale predsa to niečo napovedá....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Prečo sa oplatí investovať do zlata
V nasledujúcom článku si predstavíme aké sú výhody investovania do zlata. Investovať do tohto drahého kovu je už možné aj cez iŠanón 2.0. Odteraz už nie je problém mať vo svojom mobile skutočné zlato.  1.) Prečo investovať do zlata? Zlato nikdy v histórii ľudstva nesklamalo, trvalo udržiava hodnotu majetku v čase, zatiaľ čo papierové peniaze neustále strácajú svoju hodnotu. 2.) Oplatí sa v dnešnej dobe investovať do zlata? Zvlášť v čase, keď prichádzajú hospodárske krízy, je zlato protiváhou cenným papierom a štandardným finančným produktom. V tejto dobe naopak hodnota zlata stúpa a klientovi zaisťuje, že sa hodnota jeho majetku neznižuje. 3.) Je investovania do zlata bezpečné? Pri investíciách do stavebného sporenia, dôchodkového pripoistenia, akcií a pod. klient v podstate nič nevlastní, iba ak prísľub budúceho plnenia. Zatiaľ čo zlato vlastním fyzicky, mám ho v banke či doma a vytvára mi istotu a bezpečie. 4.) Aká veľká je vhodná investícia?  Kapitál = peniaze x čas a to platí aj pri sporení do zlata. Nie je nutné investovať veľké sumy. Odporúčame pravidelné sporenie v rozmedzí 20 - 160 eur mesačne na obdobie 5 - 15 rokov. V období krízy v Nemecku sa za jednu uncu zlata, čo je cca 120 euro, dala kúpiť nehnuteľnosť. 5.) Aká forma investície je vhodná? Odporúčame pravidelné sporenie, ktoré eliminuje volatilitu* ceny a umožňuje klientovi zarábať aj pri poklese ceny.   Samozrejme spoločnosť Zlatá Rezerva umožňuje aj jednorazové nákupy zlata v akomkoľvek množstve.  *Volatilita = miera kolísania hodnoty aktíva, alebo jeho výnosovej miery....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

7. výhod II. piliera
II. pilier Vás nestojí nič navyše. Povinné odvody sa len premenia na úspory na dôchodok. Predstavujeme Vám jeho 7 lákavých výhod, aby ste si aj vy, prostredníctvom II. piliera, mohli užívať dôstojný dôchodok.  1. Vaše peniaze Peniaze nasporené v druhom pilieri sú Vaše osobné vlastníctvo. Naopak peniaze odvedené do prvého piliera, teda do Sociálnej poisťovne, vaše nie sú. Použijú sa na výplatu dôchodkov pre dnešných dôchodcov. Vzhľadom na demografický vývoj je naivné sa domnievať, že o 20 - 30 rokov uvidíme zo Sociálnej poisťovne viac ako sociálne minimum. 2. Dedičnosť Keďže úspory v druhom pilieri sú vaše peniaze, v prípade úmrtia ich zdedia vaši dediči alebo budú odkázané osobe (osobám) uvedenej na účastníckej zmluve. 3. Zásluhovosť Druhý pilier je zásluhový. Čím viac počas aktívneho života zarábate, a teda čím vyššie odvody platíte, tým väčšiu sumu si nasporíte. O to väčší dôchodok z druhého piliera budete nakoniec mať. Naopak - starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne závisí od politicky motivovaných valorizácií dôchodkov a ohrozuje ho negatívny demografický vývoj populácie. 4. Daňová efektívnosť Do druhého piliera sa investuje z hrubej mzdy, teda peniaze do dôchodkového fondu odvádzame ešte pred zdanením. To je podstatný rozdiel v porovnaní s investovaním do podielových fondov, do vkladov v banke alebo v porovnaní s individuálnym investovaním. Sporiteľ v druhom pilieri investuje daňovo efektívne. Zdaňované nie sú ani výnosy z druhého piliera. 5. Automatizovaný presun do konzervatívnych portfólií Jedna užitočná vlastnosť sporenia v dôchodkových fondoch je, že 10 rokov pred vašim odchodom do dôchodku začne správcovská spoločnosť vaše dôchodkové úspory postupne presúvať do garantovaného fondu. Počas aktívneho života treba investovať do akciových – indexových fondov, no s blížiacim sa dňom odchodu do dôchodku je dobré dynamickú stratégiu postupne meniť na konzervatívnu. DSS-ky to spravia za vás - automaticky. Hovoríme tomu – Fondy životného cyklu. Zákonom daný harmonogram je nasledovný: vo veku 52 rokov - musíte mať v dlhopisovom dôchodkovom fonde minimálne 10 % hodnoty majetku.  Následná tabuľka nižšie, nám ukazuje percentuálny podiel majetku v garantovanom dlhopisovom fonde podľa veku: vo veku 53 rokov - minimálne 20 % hodnoty majetku vo veku 54 rokov - minimálne 30 % hodnoty majetku vo veku 55 rokov - minimálne 40 % hodnoty majetku vo veku 56 rokov - minimálne 50 % hodnoty majetku vo veku 57 rokov - minimálne 60 % hodnoty majetku vo veku 58 rokov - minimálne 70 % hodnoty majetku vo veku 59 rokov - minimálne 80 % hodnoty majetku vo veku 60 rokov - minimálne 90 % hodnoty majetku vo veku 61 rokov musíte mať v dlhopisovom dôchodkovom fonde 100 % hodnoty majetku. Tip pre vás: Zákon umožňuje požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby podiel dlhopisovej zložky nezvyšovala o 10 % ročne, ale len o polovicu. Teda každoročne vám dôchodková správcovská spoločnosť presunie do dlhopisového (garantovaného) fondu len  5 % z hodnoty majetku. Ak máte 50 + rokov a cítite sa finančne aj zdravotne fit, určite tak urobte. 6. Relatívne nízke náklady Vytvorenie a spravovanie dôchodkového fondu nie je zadarmo, dôchodková správcovská spoločnosť si účtuje tri poplatky: a) 1 % „za vedenie účtu“. Môžeme tento poplatok skôr vnímať ako vstupný poplatok. Strháva sa jednorazovo z každej platby, ktorá príde na dôchodkový účet. b) 0,3 % „za správu dôchodkového fondu”. Správcovský poplatok v dôchodkovom fonde sa odpočítava pravidelne - aj keď práve nie ste zamestnaný alebo nepodnikáte (neplatíte odvody a tým pádom nesporíte). c) 10 % zo zhodnotenia. Prečo som zaradil poplatky do výhod? Lebo v porovnaní s klasickými podielovými fondami a v porovnaní s tretím pilierom sú poplatky v druhom pilieri jednoznačne nižšie. 7. Možnosť dobrovoľných príspevkov Sporiť si do dôchodkových fondov dôchodkových správcovských spoločností môžete aj nad rámec zákonných odvodov. Úspory z dôchodkového fondu však uvidíte až po dovŕšení dôchodkového veku. Dobrovoľné príspevky do druhého piliera majú zmysel len pri nízkych investovaných sumách. Ak je klient schopný odkladať si mesačne navyše vyššiu sumu, odporúčame mu zvoliť iný druh sporenia, ako je to pri druhom pilieri. Naši fundovaní finanční sprostredkovatelia na pobočkách po celom Slovensku vám veľmi radi poradia a prevedú vás celým procesom.  Autor článku: Petr Berka, Odborný garant pre SDS, DDS a digitálne služby štátu...

 čítaj viac
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL