Čo robiť, aby sa vašich úspor nedotkla kríza

24. 9. 2019, Blog, investovanie

Pamätám sa, ako sme si s priateľmi niekedy ešte pred rokom 2007 robili žarty, že keď už aj bulvárna tlač začne odporúčať určitý druh investícií, je najvyšší čas sa týchto konkrétnych aktív zbaviť. 

Dnes je situácia neštandardná, pretože už aj bulvárna tlač píše, že sa blíži kríza. Kríza alebo presnejšie recesia, je silné slovo. Všetci si pamätáme recesiu z roku 2008. Bolo to silné a hlboké. 

Je dobré vedieť, že od roku 1854 do roku 2019 napočítali v USA ekonómovia "len" 33 recesií, pričom od roku 1980 celkovo 4. Nie každý pokles trhu je ale možné považovať za recesiu. Ekonomika spravidla rastie a tieto obdobia rastu pravidelne striedajú kratšie obdobia poklesov. Takéto striedania nazývame aj ekonomický cyklus. Ak výrazný pokles celej ekonomiky alebo väčšiny hospodárskych odvetví trvá minimálne dva po sebe idúce štvrťroky, môže sa skutočne jednať o recesiu, po našom "krízu".

Čo by ale takáto kríza znamenala pre človeka, ktorý prostredníctvom akciových fondov pravidelne sporí?

Investovanie do podielového fondu je v skutočnosti nákup podielu na majetku fondu. Podielnik sa rozhodne investovať určitú sumu ( napríklad 100 Eur ). Podielový fond manažér denne oceňuje ( t.j. sleduje, za koľko by ho dokázal celý v daný deň predať a premeniť tak cenné papiere na peniaze ). Ak manažér ocení fond a vydelí túto cenu počtom vydaných podielov, zverejní tzv. "NAV" ( net asset value ) - čo je vlastne hodnota majetku fondu pripadajúca na jeden podiel. 

Náš podielnik pri cene podielu napr. 10 Eur, dostane za svojich 100 Eur 10 podielov na majetku fondu. Pre odstránenie pochybností - áno, podielnik vlastní časť fondu a ak sa zrátajú všetky podiely podielnikov, uvedomíme si, že fond v skutočnosti vlastnia podielnici - nie správcovská spoločnosť - to je veľmi dôležité! 

Takže áno, milý podielnik, teraz si majiteľom časti podielového fondu a cez neho aj čiastkový majiteľ rôznych firiem, ktorých akcie má tento fond nakúpené. Už nemáš 100 Eur, ale 10 podielov daného fondu.

Dollar cost averaging effect

Predstavte si teraz situáciu, že máte Fond A a Fond B. Vy ste investor, ktorý si sporí mesačne prostredníctvom týchto fondov 100 Eur mesačne.

Fond A prvých 11 mesiacov strácal 2% mesačne (je to príklad) a potom 12 mesiacov rástol 3% mesačne. Celkovo sa teda zhodnotil o 14%.

Fond B 23 mesiacov rástol každý mesiac 1%, teda sa zhodnotil o 23%. 

Dollar cost averaging effect je jav, ktorý spomínajú sprostredkovatelia sprostredkujúci klientom sporenia. Ak fond klesá a Vy pravidelne sporíte, vlastne lacnejšie nakupujete podiel na majetku fondu a po zmene ekonomického cyklu, keď trhy začnú rásť, klient skôr dosiahne zisk.

Celý jav najlepšie pochopíte zo simulácie v tabuľke:

  

Ak si preštudujete tabuľky, uvedomíte si, že ak by aj prišla kríza a pravidelne si sporíte, tak fond A, ktorý sa za 24 mesiacov zhodnotil iba 14% Vám priniesol vyšší zisk ako fond B, ktorý sa zhodnotil “stabilne” o 1% každý mesiac. Fond A je samozrejme z pohľadu investovania rizikovejší.

Samozrejme Dollar cost averaging effect funguje, ak pravidelná mesačná investícia je v určitom pomere k hodnote sporiaceho účtu klienta. Ak už dnes máte na sporiacich účtoch vyššiu sumu, je dobré poradiť sa so svojim sprostredkovateľom. 

Pri dôchodkových sporeniach poznáme aj model, kde dollar cost averaging effect funguje aj na konci sporenia. Poraďte sa s našimi sprostredkovateľmi. Radi Vám naše produkty predstavia. 

 Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície 

Ak vás tento článok zaujal, neváhajte nás kontaktovať.

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Ako hodnotiť investíciu do dlhopisu
Ak idem nakúpiť dlhopis, musím si uvedomiť, že vlastne investujem. To nie je to isté ako vklad do banky, za ktorý mi kdesi na konci ručí Fond na ochranu vkladov. Toto je skrátka nákup cenného papiera so všetkými výhodami a rizikami. Ten, kto vydáva dlhopis sa nazýva emitent. Emitent môže byť štát (štátne dlhopisy), mesto (komunálne dlhopisy) alebo napríklad podnik, ktorý si emisiou dlhopisov požičiava (získava zdroje) na nejaký podnikateľský zámer. Môže to byť výstavba budov na predaj, prenájom, podnikanie, investícia do technológií, kúpa ďalšieho podniku na rozšírenie podnikateľských aktivít – to sú zdravé dôvody, kde podnik očakáva, že mu takáto investícia prinesie ďalší zisk. Dôvod na emisiu dlhopisov môže byť ale aj potreba získať zdroje na splatenie minulých dlhov, vysokých pokút, či pokrytie strát. Investor – ten kto dlhopis kupuje, očakáva, že mu po určitom čase (rok, tri, desať...) emitent vráti požičané peniaze (investíciu) a zaplatí úrok (kupón), ktorý sa platí rôznym spôsobom. Úrok sa môže platiť každý rok, ale môže byť dohodnuté, že bude zaplatený až na konci. Mnoho informácií nájdem v emisných podmienkach dlhopisu, ako aj v prospekte cenného papiera, ktoré by som si ako klient mal určite preštudovať, pretože ide o moje peniaze. Možno mi niečo bude nezrozumiteľné, ale na to sa môžem pýtať investičného poradcu. Ak idem kúpiť dlhopis, mal by som vyhodnotiť riziká a prínosy.  1.) Kto je emitent? Môžem mu dôverovať, že mu jeho podnikateľský zámer vyjde a môj vklad a úroky mi vráti riadne a včas?  2.) Ak mi emitent nebude schopný vrátiť môj vklad, má dostatočný majetok a iné aktíva, aby mohol byť podnik exekuovaný, prípadne riadne zlikvidovaný a moje pohľadávky boli uspokojené z rozpredania podniku? Veľmi dobre mi môže poslúžiť rating emitenta, prípadne rating dlhopisu, ak existuje. Ak neexistuje, určite by tam mala byť aspoň osobná znalosť daného podniku a jeho podnikania. Dlhopisy na základe riatingu môžeme rozdeliť aj do skupín.  a.) HQ (High quality) sú dlhopisy s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. (Vydávajú ich štáty alebo skutočné veľké a dôveryhodné podnikateľské subjekty). Spravidla preto ponúkajú nižší výnos. b.) MQ (Medium quality) sú dlhopisy s vyššou pravdepodobnosťou zlyhania a vyšším úrokom, ale stále v tzv. investičnom pásme. c.) High Yield (vysoký výnos) sú dlhopisy na pomedzí investičného a špekulatívneho pásma. Mali by ponúkať vysoký výnos, ale už len tým, že majú rating, dokáže s nimi investor veľmi dobre pracovať. d.) Junk Bonds (odpadkové dlhopisy) sú dlhopisy, ktorých nákup je hazardný pre vysokú pravdepodobnosť zlyhania. Spravidla nemajú žiadny rating, skutočné dôvody ich emisie sú často zahmlievané. Neznamená to, že zlyhajú, znamená to len, že investor by mal brať pri rozhodovaní o investícii do úvahy vyššiu pravdepodobnosť ich zlyhania. 3.) Ak budem potrebovať predčasne predať dlhopis, existuje spôsob, ako to spraviť a aké sú podmienky? 4.) Čím je splatnosť dlhopisu vyššia, je riziko vyššie, pretože za dlhší čas sa môže mnoho udiať. Ak zvážim všetky vyššie uvedené okolnosti, je výnos (úrok) primeraný riziku? Podľa výskumu agentúry Moody´s je pravdepodobnosť zlyhania dlhopisov v špekulatívnom pásme pomerne vysoká najmä v časoch ekonomických kríz a stagnácií. Ak je splatnosť dlhopisu príliš dlhá, je vyššia možnosť, že k ekonomickej kríze skutočne dôjde. Na Slovensku, ale i v Čechách sa značne rozmohol v poslednom období predaj dlhopisov bez ratingov. Často sú emitované malými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré boli založené veľkými známymi spoločnosťami, alebo nesú názov podobný, ako investičné skupiny. Mám obavu, že mnoho najmä drobných spotrebiteľov nakupuje tieto dlhopisy s dôverou, a hlavne si málokto z nich uvedomuje skutočnosti popísané vyššie. Záverom a pre odstránenie pochybností: Nie, netvrdím, že nebudú uspokojené pohľadávky investorov do týchto aktív, len hovorím, že treba byť obozretný, lebo pravdepodobnosť, že sa tak stane je vysoká. Mám dôvodnú obavu, že ak schopnosť týchto emitentov splatiť dlhopis bude nulová v prípade ekonomickej krízy, strata investorov bude naopak stopercentná. Teda, že neprídu o časť svojej investície, ale o celú. Myslím si, že slovenský drobný investor môže nakúpiť dlhopisy High yield aj bezpečnejším a rozumnejším spôsobom ako takýmto spôsobom a Junk bonds by som asi nekupoval. To nie je investícia, ale špekulácia. Ako na to, si povieme niekedy nabudúce. Stále sa ale môžete obrátiť na našich investičných poradcov. Oni vedia, ako na to. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície  ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Prečo investovať so spoločensky zodpovedným prístupom
Naša spoločnosť ponúka aj podielové fondy, ktoré investujú do podnikov so spoločensky zodpovedným prístupom k zamestnancom i ekológii. Sme presvedčení, že túto ich vlastnosť je v súčasnosti dôležité vyzdvihovať viac ako kedykoľvek predtým. Prečo by takýto investičný prístup mohol investora osloviť? Všetci poznáme príbehy z čínskych fabrík na výrobu počítačov, v ktorých pracovníci pracujú v neľudských podmienkach za nízku mzdu, či o deťoch, ktoré pracujú v 12 hodinových smenách v rozvojových krajinách. Možno ani netreba ísť až tak ďaleko, stačí sa pozrieť koľko našich občanov pracuje za najmenšiu možnú mzdu. Investovaním do podnikov dodržujúcich pravidlá "Global Compact" investor podporuje podniky, ktoré sa správajú spoločensky zodpovedne a ekologicky a naviac k tomu môže dostať aj slušný výnos. Čo je Global Compact? Global Compact je dobrovoľná iniciatíva pod záštitou Organizácie spojených národov, ktorej cieľom je rozvíjať a podporovať adekvátne praktiky v podnikateľskej sfére a zdieľanie nových skúseností v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia tým, že sa podniky zaviažu k dodržiavaniu desiatich všeobecne prijímaných princípov: Oblasť ľudského práva Oblasť pracovných podmienok Oblasť životného prostredia Oblasť protikorupčných opatrení   Princíp 1: „Podniky by mali podporovať a rešpektovať ochranu medzinárodne uznávaných ľudských práv (v rámci svojho pôsobenia).“ Princíp 2: „Podniky by mali zaistiť, že neporušujú ľudské práva.“ Princíp 3: „Podniky by mali dodržiavať slobodu združovania sa a skutočné uznanie práva na spoločné vyjednávanie.“ Princíp 4: „Podniky by mali podporovať odstránenie všetkých foriem násilnej a nútenej práce.“ Princíp 5: „Podniky by mali podporovať účinné odstránenie detskej práce.“ Princíp 6: „Podniky by mali podporovať odstránenie diskriminácie týkajúce sa zamestnaní a povolaní.“ Princíp 7: „Podniky by mali podporovať preventívny postoj ku zmenám životného prostredia.“ Princíp 8: „Podniky by mali prevziať iniciatívu k tomu, aby podporovali väčšiu zodpovednosť voči životnému prostrediu.“ Princíp 9: „Podniky by mali podporiť rozvoj a šírenie ekologicky nezávadných technológií.“ Princíp 10: „Podniky by mali bojovať proti všetkým formám korupcie, vrátane vydierania a podplácania.“ UN Global Compact bol zahájený 31. januára 1999 generálnym tajomníkom OSN Kofi Annanom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Fondy investujúce úplne, alebo čiastočne v súlade s Global Compact. Parvest Sustainable Equity High Dividend Europe Parvest Sustainable Equity Europe Parvest Global Environment Parvest Climate Impact Parvest Aqua Parvest Smart Food BNPP L1 Sustainable Active Stability BNPP L1 Sustainable Active Balanced BNPP L1 Sustainable Active Growth Parvest Sustainable Bond Euro Parvest Sustainable Bond Euro Corporate Parvest Sustainable Bond World Corporate Amundi Funds II - Global Ecology V prípade že vás naša téma zaujala, kontaktujte nášho sprostredkovateľa. ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

1. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?
Tak čakajte na spravodlivý dôchodkový systém. Ak som v minulom článku (TU) písal o mýtoch, ktoré môžu niekoho odradiť od sporenia na dôchodok, rád by som pokračoval vo vysvetlení nebezpečenstva, ktoré budúcim dôchodcom (nám) hrozí, ak do dôchodku pôjdeme o 10 či viac rokov. Neuveríte, ale je to už 16 rokov čo sme si začali dôchodky „pilierovať“, ale čo sa odvtedy zmenilo? Hlavne to, že máme o 16 rokov menej času zabezpečiť sa na dôchodok, ale aj to, že sa nemôžeme spoliehať na riešenia zo strany štátu. 31.1.2004 vstúpil do platnosti zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení. Cieľom bolo znížiť dopady budúcej demografickej krízy tak, že dôchodok občanov sa bude skladať z dvoch zdrojov (pilierov). Prvým zdrojom je Sociálna poisťovňa a druhým mali byť osobné dôchodkové účty.  Prečo bolo zavedenie druhého piliera dôležité Riziko prvého - teda priebežného piliera dôchodkového systému SR Rizikom udržateľnosti prvého piliera je zlý demografický vývoj. Nakoľko je tento zdroj priebežný – to čo vyzbiera na odvodoch, vyplatí hneď na dôchodkoch. Pokles prispievateľov (pracujúcich) a nárast poberateľov (dôchodcov) spôsobí nerovnováhu a následne neudržateľnosť systému. Ostatne práve preto vznikol druhý pilier v ktorom si každý pracujúci nasporí časť peňazí na svoj vlastný dôchodok v DSS.  Často počúvame, že populácia starne, že nebude na dôchodky a podobne. Poďme sa ale pozrieť na skutočný rozmer tohoto problému – na demografický vývoj na Slovensku. Jeden demografický scenár predpovedá, že do roku 2100 bude na Slovensku žiť len 4,5 milióna občanov, pričom dnes nás je 5,4 milióna. Ďalší veľmi kvalitný zdroj informácii o demografii vydal v roku 2013 INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY. V publikácii „Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060“ môžeme nájsť aj nižšie uvedený alarmujúci graf. Čo v grafe vidíme? Produktívna populácia (od 19 rokov do 65 rokov) – tvorila v roku 2012 - 3,5 milióna občanov, ktorí nepriamo, prostredníctvom Sociálnej poisťovne financovali dôchodok 0,7 milióna dôchodcov. V roku 2060 však bude 2,7 milióna pracujúcich musieť financovať takmer 1,8 milióna dôchodcov. Teraz si prosím sami sebe zodpovedzte otázku, či si myslíte, že je toto udržateľné? A potom ešte jednu, chcete čakať na to, ako to dopadne? Takže zhrnutie: Rizikom prvého piliera je demografický vývoj, ktorého zmenu trendu nik neočakáva. Riziko druhého piliera dôchodkového systému SR – osobné dôchodkové účty 31.1.2005 začali do druhého piliera vstupovať prví sporitelia. Ich odvody do starobného sporenia (ktoré boli a dodnes sú 18 %) sa potom rozdelili po 9 % medzi Sociálnu poisťovňu a Dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS). Dôchodok v starobe sa potom bude skladať z týchto dvoch zdrojov. Po spustení druhého piliera do neho začali populisticky a devastačne zasahovať politici. Zaviedli investičné obmedzenia, viackrát sa snažili odlákať sporiteľov späť do prvého piliera, „násilne“ presunuli sporiteľov do garantovaných fondov a tiež zmenili pomer, akým sa odvody delia medzi Sociálnu poisťovňu ( 14 % ) a DSS ( 4 % ). Pomer rozdelenia odvodov sa má síce postupne meniť do roku 2024 na 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do DSS, ale škoda už vznikla.  Je ťažké určiť, ktorou z týchto zmien viac olúpili sporiteľov o časť ich budúcich dôchodkov. Nechcem byť tiež populista, ale slovo olúpili, respektíve okradli je na mieste. Prečo tak konali? Zrejme potrebovali zdroj, ktorým počas svojej vlády dotovali štátny rozpočet a problém s financovaním dôchodkov skrátka len presunuli na budúce vlády a na plecia občanov. Ale ako „ja“ a „Vy“ k tomu prídeme, že dnes míňame peniaze na benefity pre dôchodcov a keď budeme na dôchodku „my“, tak možno nebudeme mať na jedlo? Najväčšie riziko druhého piliera je rozhodne politické. Okrem politického rizika tu je aj riziko investičné. Jednak na výšku dôchodku vplýva vývoj trhov (tomuto riziku som sa venoval a ešte sa budem v iných článkoch), ale aj nie najlepšie zloženie fondov a možno nie najlepšia správa portfólia. Veríme, že sa Vám tento článok páčil. Pokračovanie Vám prinesieme v druhej časti blogu, kde Vám bližšie priblížime riziká tretieho piliera. Pozrieme sa aj na to, prečo to všetko vzniká a čo bude ďalej.  Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL