Ako hodnotiť investíciu do dlhopisu

20. 11. 2019, Blog, investovanie

Ak idem nakúpiť dlhopis, musím si uvedomiť, že vlastne investujem. To nie je to isté ako vklad do banky, za ktorý mi kdesi na konci ručí Fond na ochranu vkladov. Toto je skrátka nákup cenného papiera so všetkými výhodami a rizikami.

Ten, kto vydáva dlhopis sa nazýva emitent. Emitent môže byť štát (štátne dlhopisy), mesto (komunálne dlhopisy) alebo napríklad podnik, ktorý si emisiou dlhopisov požičiava (získava zdroje) na nejaký podnikateľský zámer. Môže to byť výstavba budov na predaj, prenájom, podnikanie, investícia do technológií, kúpa ďalšieho podniku na rozšírenie podnikateľských aktivít – to sú zdravé dôvody, kde podnik očakáva, že mu takáto investícia prinesie ďalší zisk. Dôvod na emisiu dlhopisov môže byť ale aj potreba získať zdroje na splatenie minulých dlhov, vysokých pokút, či pokrytie strát.

Investor – ten kto dlhopis kupuje, očakáva, že mu po určitom čase (rok, tri, desať...) emitent vráti požičané peniaze (investíciu) a zaplatí úrok (kupón), ktorý sa platí rôznym spôsobom. Úrok sa môže platiť každý rok, ale môže byť dohodnuté, že bude zaplatený až na konci.

Mnoho informácií nájdem v emisných podmienkach dlhopisu, ako aj v prospekte cenného papiera, ktoré by som si ako klient mal určite preštudovať, pretože ide o moje peniaze. Možno mi niečo bude nezrozumiteľné, ale na to sa môžem pýtať investičného poradcu.

Ak idem kúpiť dlhopis, mal by som vyhodnotiť riziká a prínosy. 

1.) Kto je emitent? Môžem mu dôverovať, že mu jeho podnikateľský zámer vyjde a môj vklad a úroky mi vráti riadne a včas? 

2.) Ak mi emitent nebude schopný vrátiť môj vklad, má dostatočný majetok a iné aktíva, aby mohol byť podnik exekuovaný, prípadne riadne zlikvidovaný a moje pohľadávky boli uspokojené z rozpredania podniku?
Veľmi dobre mi môže poslúžiť rating emitenta, prípadne rating dlhopisu, ak existuje. Ak neexistuje, určite by tam mala byť aspoň osobná znalosť daného podniku a jeho podnikania. Dlhopisy na základe riatingu môžeme rozdeliť aj do skupín. 

a.) HQ (High quality) sú dlhopisy s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. (Vydávajú ich štáty alebo skutočné veľké a dôveryhodné podnikateľské subjekty). Spravidla preto ponúkajú nižší výnos.

b.) MQ (Medium quality) sú dlhopisy s vyššou pravdepodobnosťou zlyhania a vyšším úrokom, ale stále v tzv. investičnom pásme.

c.) High Yield (vysoký výnos) sú dlhopisy na pomedzí investičného a špekulatívneho pásma. Mali by ponúkať vysoký výnos, ale už len tým, že majú rating, dokáže s nimi investor veľmi dobre pracovať.

d.) Junk Bonds (odpadkové dlhopisy) sú dlhopisy, ktorých nákup je hazardný pre vysokú pravdepodobnosť zlyhania. Spravidla nemajú žiadny rating, skutočné dôvody ich emisie sú často zahmlievané. Neznamená to, že zlyhajú, znamená to len, že investor by mal brať pri rozhodovaní o investícii do úvahy vyššiu pravdepodobnosť ich zlyhania.

3.) Ak budem potrebovať predčasne predať dlhopis, existuje spôsob, ako to spraviť a aké sú podmienky?

4.) Čím je splatnosť dlhopisu vyššia, je riziko vyššie, pretože za dlhší čas sa môže mnoho udiať. Ak zvážim všetky vyššie uvedené okolnosti, je výnos (úrok) primeraný riziku?
Podľa výskumu agentúry Moody´s je pravdepodobnosť zlyhania dlhopisov v špekulatívnom pásme pomerne vysoká najmä v časoch ekonomických kríz a stagnácií. Ak je splatnosť dlhopisu príliš dlhá, je vyššia možnosť, že k ekonomickej kríze skutočne dôjde.

Na Slovensku, ale i v Čechách sa značne rozmohol v poslednom období predaj dlhopisov bez ratingov. Často sú emitované malými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré boli založené veľkými známymi spoločnosťami, alebo nesú názov podobný, ako investičné skupiny. Mám obavu, že mnoho najmä drobných spotrebiteľov nakupuje tieto dlhopisy s dôverou, a hlavne si málokto z nich uvedomuje skutočnosti popísané vyššie.

Záverom a pre odstránenie pochybností: Nie, netvrdím, že nebudú uspokojené pohľadávky investorov do týchto aktív, len hovorím, že treba byť obozretný, lebo pravdepodobnosť, že sa tak stane je vysoká. Mám dôvodnú obavu, že ak schopnosť týchto emitentov splatiť dlhopis bude nulová v prípade ekonomickej krízy, strata investorov bude naopak stopercentná. Teda, že neprídu o časť svojej investície, ale o celú.

Myslím si, že slovenský drobný investor môže nakúpiť dlhopisy High yield aj bezpečnejším a rozumnejším spôsobom ako takýmto spôsobom a Junk bonds by som asi nekupoval. To nie je investícia, ale špekulácia. Ako na to, si povieme niekedy nabudúce.

Stále sa ale môžete obrátiť na našich investičných poradcov. Oni vedia, ako na to.

Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície  

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať.

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

5 rád ako si zabezpečiť lepšiu budúcnosť
Buďte človek rozumný - myslite dopredu Každý z nás podvedome tuší, že môžu nastať rôzne okolnosti, ktoré nám skomplikujú život, ale akosi sa ich snažíme vytesniť z mysle a dúfame, že práve nám sa nič nestane.  Je to to isté, ako prechádzať krížom cez cestu, nepozerať sa, či nejde auto, pretože načo, doteraz to vodiči vždy ubrzdili.  Nie je ale lepšie predvídať a byť pripravený? Pripraviť sa na horšie časy nám predsa nebráni dúfať v tie lepšie. Okamžitá hotovosť Existujú produkty, či už sa jedná o špeciálne bankové účty, alebo podielové fondy, ktorých cieľom je viesť klienta k akejsi sebadisciplíne. Sú veľmi konzervatívne, napriek tomu prinášajú mnohonásobne vyššie výnosy ako bežné účty a spravidla za ne neplatíte žiadne dodatočné poplatky.  V čom spočíva tá sebadisciplína? Je to akosi v nás. Kým máme na bežnom účte peniaze, máme akýsi pocit, že môžeme a tak nakupujeme kým je za čo často veci, ktoré nakoniec ani nepotrebujeme. Nebolo by lepšie premyslieť, koľko chcem a musím tento mesiac minúť a zvyšok odoslať z bežného účtu preč? Ak to náhodou nevydá, vždy si ich môžem previesť naspäť a použiť. Núdzová rezerva Takýto druh úspor – nazvime ich núdzová rezerva, by mal priemerne zarábajúci človek vytvárať aspoň do výšky šesťnásobku svojej mzdy. Stačí si odkladať pravidelne mesačne malú sumu. Vhodné je tieto úspory ukladať do menej rizikových podielových fondov, ktoré Vám vedia priniesť zisk vyšší, ako termínované vklady. Takéto vysoké riziko vyvážené fondy nemajú. Dlhodobé sporenie Dôvody na dlhodobé sporenie bývajú najčastejšie: 1. Budúce štúdium detí 2. Budúca kúpa nehnuteľnosti 3. Zaistenie si dôchodku Pokiaľ takéto sporenie bude trvať viac ako desať rokov, vhodné je využiť akciové podielové fondy, pretože riziko straty sa časom znižuje a spravidla po siedmych rokoch je takmer isté, že žiadny fond nebude v strate. Naproti tomu, ako odmenu za investovanie do akciových fondov, môžeme očakávať vysoký výnos svojho sporenia.  Peniaze nie sú cieľ – sú len prostriedok  Ak prší, zmoknete a peniaze Vám nepomôžu. Môžete si za ne ale kúpiť dáždnik. V živote sa môže stať hocičo a ak budete mať úspory, môžete si za ne zaplatiť liečbu, zaplatiť z nich splátku hypotéky, kúpiť novú pračku, alebo zaplatiť opravu auta.  Nevieme čo sa stane, napriek tomu ale môžeme byť pripravený, môžeme si sporiť – vytvárať rezervy na horšie časy. Skúste sa na chvíľu zamyslieť. Zavrite oči a predstavte si, že máte úspory rovné šesťnásobku svojej mzdy a máte aj úspory na dôchodok. Necítite sa lepšie pri takejto predstave?...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Výnosy minulých období nie sú zárukou budúcich...ale predsa len o čomsi svedčia
Spracoval som analýzu, ktorá nakoniec potvrdila môj predpoklad a často opakovaný záver, že ak chce niekto sporiť na 10 či viac rokov, určite by sporenie malo smerovať výhradne do akciových fondov. Rád sa s výsledkom analýzy podelím s každým, kto má chuť trochu premýšľať. Začnem preto názvom článku, ktorý je odvodený z často používaných disclaimerov. A chápem, prečo sú dôležité. Pred možno desiatimi rokmi, mi jeden klient ukázal, čo našiel vo svojej poštovej schránke. Bola to fotokópia mesačnej správy o hospodárení jedného akciového fondu, ktorý rok predtým dosiahol výnos viac ako 50%. Na tejto mesačnej správe bolo rukou dopísané: „Chcete aj Vy takto zarobiť? Volajte mi“ a telefónne číslo. Fond sa už dnes volá inak, investičná stratégia bola zmenená a hodnota podielu dnes nie je omnoho vyššia, než bola vtedy. To preto, že fond investoval na veľmi špecifickom trhu a tento minulý výnos a ani zďaleka podobný už nikdy nedosiahol. Napriek tomu sú minulé výnosy dôležité, pretože naznačujú možný potenciál budúcich výnosov, akurát je potrebné ich sledovať v širšom kontexte. Preto som spravil analýzu výnosov za obdobie viac ako 10 rokov dvoch portfólií. Jedno portfólio je akciové, ktoré ponúkame klientom ako dobré riešenie, ak si chcú sporiť viac ako 10 rokov. Skladá sa z troch akciových fondov pomerovo rovnako zastúpených. Jeden investuje v severnej Amerike, jeden v rozvinutej Európe a jeden na rozvíjajúcich sa trhoch. Druhé portfólio som spravil pre porovnanie. Je zložené z dlhopisových fondov na rovnakých trhoch, čiže jeden severná Amerika, jeden rozvinutá Európa a jeden rozvíjajúce sa trhy. Čo sa môžeme naučiť z nižšie uvedených grafov? UMD Flexi base plan je portfólio, ktoré ponúkajú naši kolegovia svojim klientom na sporenie. Priemerné výnosy sú priemerovanými výnosmi za uvedené obdobie pri jednorazovej investícii. Ak by klient investoval kedykoľvek napríklad na 6 rokov (to chápeme ako 6*365 dní), dosiahol by v priemere výnos 10,59%. Ak by investoval v najhoršom možnom momente a svoj vklad by nekompromisne vybral po 6 rokoch, mal by výnos 0,42% p.a. – áno, ani v tom najhoršom možnom momente by po 6 rokoch nebol v strate. Dokonca by mal viac, ako na termínovaných účtoch v banke. Toto je dôvod, prečo odporúčame takéto portfólio klientom, ktorí investujú aspoň na 10 rokov. Nakoniec v najlepšom možnom 6 ročnom období by klient dosiahol 21,31% p.a. výnos. Graf zároveň naznačuje, že ak by sme mali údaje napríklad za 30 rokov, najlepší a najhorší výnos za dlhšie obdobia sa veľmi priblížia priemernému výnosu. 10% výnos znamená, že potrebujeme približne 7 rokov, aby sa naša investícia znásobila. Druhý graf poukazuje na priemerné výnosy okolo 7,22% a to je veľmi dobrý výsledok. Som ale presvedčený, že ak by klient chcel sporiť na 25 či 30 rokov, tento priemerný výnos by sa pohyboval okolo 5%. Z grafu vidíme, že najhoršie 6 ročné obdobie by klientovi prinieslo výnos 3,31% p.a. a najlepšie 6 ročné obdobie 11,17%.  Sledoval som správanie portfólií od 20.10.2007 dodnes. Žiaľ, práve toto obdobie dlhodobo klesali úrokové sadzby, čo nahrávalo výnosom dlhopisových fondov. Domnievam sa, že ak by boli k dispozícii dáta napríklad od roku 2000, výsledok, respektíve rozdiel by bol markantnejší. V každom prípade je z výsledku jasné, že ak chce niekto sporiť alebo investovať, na viac ako 10 rokov, nemal by k tomu využívať dlhopisové fondy. Za krátke investičné obdobie síce môže dosiahnuť stratu, ale ak svoju investíciu nechá napriek tomu v týchto fondoch a dodrží svoj investičný horizont, bude jeho zisk určite uspokojivý.  No tak či onak, nebojte sa podielových fondov a určite sa poraďte s našimi kolegami. Oni neprezentujú len svoje názory, ale často čerpajú práve z takýchto analýz, ktoré môžu byť na prvý pohľad síce zložité, napriek tomu hovoria o portfóliách mnoho.  Autor: Ondrej Faith   ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ako byť pripravený splácať hypotéku za každých okolností
V tomto článku si priblížime problematiku splácania úverov na bývanie v nepriaznivých podmienkach ekonomickej recesie. Ponúkneme náhľad ako postupovať, keď chceme predísť problémom so splátkami.  V posledných mesiacoch sme mohli viackrát zachytiť správy, ako národná banka sprísňuje pravidlá pre poskytovanie úverov na bývanie. Či už je to zmena výšky LTV, alebo nutnosť vytvárať vyššie rezervy vlastného kapitálu takzvaný "proticyklický vankúš". Bežne občanov tieto správy nezaujímajú, avšak, možno by mali.  V týchto správach je dôležitý odkaz pre verejnosť, že aj banky sa pripravujú na horšie časy, pretože ich klienti na ne veľmi pripravení nie sú. Pred jedenástimi rokmi vrcholila ekonomická kríza, ale nás Slovákov sa to príliš nedotklo. Na jednej strane sme sa stále ešte nespamätali z rozpadu socializmu a na strane druhej sme boli len minimálne zadlžení. Len pre zaujímavosť, viete, že podľa Štatistických údajov z Národnej banky Slovenska bola v roku 2008 zadlženosť obyvateľstva 9,8 miliardy, avšak k mesiacu jún 2019 je to už 36,6 miliardy Eur? Oproti roku 2008 sa máme o mnoho lepšie. Máme nové autá, chodíme na drahé dovolenky a stavia sa toľko nových domov, že to na Slovensku snáď nemá ani obdobu. Ibaže mnoho z toho ide na dlh. Úvery sú totiž lacné. Prečo nevziať úver na bývanie, ak viem, že bývanie budem musieť skôr, či neskôr aj tak riešiť, a úroky sú len niečo málo nad 1%?  Veru tak, bola by chyba, úver za týchto podmienok nevziať, ale rovnako je chybou neplánovať, že tieto podmienky sa môžu za pár rokov zmeniť. Ak si totiž vezmem úver na 20 rokov, musím si uvedomiť, že som sa zaviazal 20 rokov, mesiac čo mesiac, uhradiť banke nemalú sumu a je skoro až isté, že táto mesačná splátka sa počas tých 20 rokov môže aj viackrát zvýšiť. Pritom môžem ochorieť, stratiť prácu, prípadne môže nastať aj iná udalosť, kvôli ktorej budem mať problém splátku uhradiť. Pritom stačí vynechať dve - tri splátky a už riskujem, že prídem o svoju nehnuteľnosť. Banky sa pripravujú na scenár, keď ich klienti prestanú splácať hypotéky. Lepšie by však pre nás - klientov bolo pripraviť sa na to, aby sme mohli splácať za každých okolností. Nie je nič nové na tom, že samotné banky ponúkajú rôzne poistenia úverov, vo väčšine prípadov je ale lepšie riešenie sporiť prostredníctvom podielových fondov. Klienti pri ponuke sporenia k úveru často počujú argument, že vďaka sporeniu budú môcť úver predčasne splatiť a získajú na tom ekonomický prospech. Je to síce pravda, ale ide o podružný dôvod. Hlavným dôvodom je tvoriť si rezervu, aby mohli pár splátok zaplatiť z úspor, keď prídu úplne, alebo čiastočne o hlavné zdroje príjmu. Ak chceme chrániť úver sporením, musíme samozrejme pamätať na už spomínané ekonomické cykly. Konštrukcia sporenia preto musí byť nastavená inak, ako keď sporíme na dôchodok. Ak ekonomika oslabí, je väčšia pravdepodobnosť, že klienti môžu stratiť svoj príjem a práve vtedy môžu byť oslabené aj jeho úspory, ak nie sú optimálne nastavené. Náš produkt UMD Loan Care práve reflektuje na ekonomické cykly. Časť portfólia je umiestnená v dlhopisoch. Ak by teda prišlo k poklesu cien akcií, je veľká pravdepodobnosť, že práve dlhopisová časť bude tá, z ktorej bude môcť začať klient splácať úver. Samozrejme, ak by to nestačilo, začne splácať aj odpredávaním akciovej časti, pretože strata, ktorú mu spôsobí nesplácanie úveru bude mnohonásobne vyššia ako čiastočná strata na akciovom portfóliu. Všimnite si graf nižšie, v ktorom modrá reprezentuje akciovú zložku a žltá dlhopisovú.  Predstavte si klienta, ktorý má 30 rokov a rozhodol sa pre úver vo výške 90 000 Eur so splatnosťou 30 rokov. Mesačná splátka úveru je pri dnešných úrokových sadzbách 302 Eur. Vybral si sporenie UMD Loan Care, balansovaný profil. Odkladá si 40 Eur mesačne – čo je o trochu viac, ako minimálna odporúčaná suma sporenia (10% mesačnej splátky úveru). Príklad je síce hypotetický, ale použité sú reálne dáta sporenia z roku 2003. Po troch rokoch by mal tento klient nasporených 1 803 Eur. Ak by teda mal problém so splácaním úveru kvôli strate zamestnania, z úspor by dokázal prakticky 6 mesiacov splácať hypotéku. Samozrejme, všetko sa môže vyvíjať aj inak, ale nech sa deje čokoľvek, lepšie je byť pripravený. Ak sa totiž nič neudeje, budú toto pre klienta veľmi dôležité úspory na dôchodok. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL