Ako hodnotiť investíciu do dlhopisu

20. 11. 2019, Blog, investovanie

Ak idem nakúpiť dlhopis, musím si uvedomiť, že vlastne investujem. To nie je to isté ako vklad do banky, za ktorý mi kdesi na konci ručí Fond na ochranu vkladov. Toto je skrátka nákup cenného papiera so všetkými výhodami a rizikami.

Ten, kto vydáva dlhopis sa nazýva emitent. Emitent môže byť štát (štátne dlhopisy), mesto (komunálne dlhopisy) alebo napríklad podnik, ktorý si emisiou dlhopisov požičiava (získava zdroje) na nejaký podnikateľský zámer. Môže to byť výstavba budov na predaj, prenájom, podnikanie, investícia do technológií, kúpa ďalšieho podniku na rozšírenie podnikateľských aktivít – to sú zdravé dôvody, kde podnik očakáva, že mu takáto investícia prinesie ďalší zisk. Dôvod na emisiu dlhopisov môže byť ale aj potreba získať zdroje na splatenie minulých dlhov, vysokých pokút, či pokrytie strát.

Investor – ten kto dlhopis kupuje, očakáva, že mu po určitom čase (rok, tri, desať...) emitent vráti požičané peniaze (investíciu) a zaplatí úrok (kupón), ktorý sa platí rôznym spôsobom. Úrok sa môže platiť každý rok, ale môže byť dohodnuté, že bude zaplatený až na konci.

Mnoho informácií nájdem v emisných podmienkach dlhopisu, ako aj v prospekte cenného papiera, ktoré by som si ako klient mal určite preštudovať, pretože ide o moje peniaze. Možno mi niečo bude nezrozumiteľné, ale na to sa môžem pýtať investičného poradcu.

Ak idem kúpiť dlhopis, mal by som vyhodnotiť riziká a prínosy. 

1.) Kto je emitent? Môžem mu dôverovať, že mu jeho podnikateľský zámer vyjde a môj vklad a úroky mi vráti riadne a včas? 

2.) Ak mi emitent nebude schopný vrátiť môj vklad, má dostatočný majetok a iné aktíva, aby mohol byť podnik exekuovaný, prípadne riadne zlikvidovaný a moje pohľadávky boli uspokojené z rozpredania podniku?
Veľmi dobre mi môže poslúžiť rating emitenta, prípadne rating dlhopisu, ak existuje. Ak neexistuje, určite by tam mala byť aspoň osobná znalosť daného podniku a jeho podnikania. Dlhopisy na základe riatingu môžeme rozdeliť aj do skupín. 

a.) HQ (High quality) sú dlhopisy s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. (Vydávajú ich štáty alebo skutočné veľké a dôveryhodné podnikateľské subjekty). Spravidla preto ponúkajú nižší výnos.

b.) MQ (Medium quality) sú dlhopisy s vyššou pravdepodobnosťou zlyhania a vyšším úrokom, ale stále v tzv. investičnom pásme.

c.) High Yield (vysoký výnos) sú dlhopisy na pomedzí investičného a špekulatívneho pásma. Mali by ponúkať vysoký výnos, ale už len tým, že majú rating, dokáže s nimi investor veľmi dobre pracovať.

d.) Junk Bonds (odpadkové dlhopisy) sú dlhopisy, ktorých nákup je hazardný pre vysokú pravdepodobnosť zlyhania. Spravidla nemajú žiadny rating, skutočné dôvody ich emisie sú často zahmlievané. Neznamená to, že zlyhajú, znamená to len, že investor by mal brať pri rozhodovaní o investícii do úvahy vyššiu pravdepodobnosť ich zlyhania.

3.) Ak budem potrebovať predčasne predať dlhopis, existuje spôsob, ako to spraviť a aké sú podmienky?

4.) Čím je splatnosť dlhopisu vyššia, je riziko vyššie, pretože za dlhší čas sa môže mnoho udiať. Ak zvážim všetky vyššie uvedené okolnosti, je výnos (úrok) primeraný riziku?
Podľa výskumu agentúry Moody´s je pravdepodobnosť zlyhania dlhopisov v špekulatívnom pásme pomerne vysoká najmä v časoch ekonomických kríz a stagnácií. Ak je splatnosť dlhopisu príliš dlhá, je vyššia možnosť, že k ekonomickej kríze skutočne dôjde.

Na Slovensku, ale i v Čechách sa značne rozmohol v poslednom období predaj dlhopisov bez ratingov. Často sú emitované malými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré boli založené veľkými známymi spoločnosťami, alebo nesú názov podobný, ako investičné skupiny. Mám obavu, že mnoho najmä drobných spotrebiteľov nakupuje tieto dlhopisy s dôverou, a hlavne si málokto z nich uvedomuje skutočnosti popísané vyššie.

Záverom a pre odstránenie pochybností: Nie, netvrdím, že nebudú uspokojené pohľadávky investorov do týchto aktív, len hovorím, že treba byť obozretný, lebo pravdepodobnosť, že sa tak stane je vysoká. Mám dôvodnú obavu, že ak schopnosť týchto emitentov splatiť dlhopis bude nulová v prípade ekonomickej krízy, strata investorov bude naopak stopercentná. Teda, že neprídu o časť svojej investície, ale o celú.

Myslím si, že slovenský drobný investor môže nakúpiť dlhopisy High yield aj bezpečnejším a rozumnejším spôsobom ako takýmto spôsobom a Junk bonds by som asi nekupoval. To nie je investícia, ale špekulácia. Ako na to, si povieme niekedy nabudúce.

Stále sa ale môžete obrátiť na našich investičných poradcov. Oni vedia, ako na to.

Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície  

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať.

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Čo robiť, keď nastane panika
Keď nastane panika na akciových trhoch, o dianie na nich sa začnú často zaujímať aj ľudia, ktorí nikdy neinvestovali. Zrejme ani teraz to nie je iné. Nastala situácia, akú by ani hollywoodsky producenti neočakávali. Teda, nie že by nebolo dostatok diel o zombie problematike, ale v zombie filmoch sa všetci báli, že ich zombie pohryzie. Dnes sa ľudia boja už aj kýchnutia. To presne spôsobuje paniku a tá vedie k situáciám, aké by nik nečakal. Čo sa vlastne deje? Ekonomika je cyklická a všetci to vedia. Ľudia sa chcú skrátka mať lepšie ako ich rodičia, pracujú, vynaliezajú, produkujú a míňajú. To je motor, ktorý ženie ľudstvo a ekonomiku vpred. Cyklika ekonomiky spočíva v tom, že sú obdobia rastu a sú obdobia poklesu. Svetová ekonomika bola už v poslednom kvartále 2019 v zlej kondícii, ale hovorilo sa najmä o jej spomalení. Ekonomika je však aj napriek cyklickosti citlivá aj na rôzne vonkajšie vplyvy. Takými môže byť vojna, ropný šok, či stav, ktorý nastal teraz – pandémia. Preto nastala situácia, kedy sa už hovorí o kríze. Medzi silné vonkajšie vplyvy patril napríklad prvý ropný šok. Udalosť, ktorá predtým nikdy nenastala a nikto s ňou nevedel počítať. Ťažko si bude bežný občan na Slovensku pamätať ropnú krízu z roku 1973, naviac keď sme boli sférou vplyvu Sovietskeho zväzu a informácie sa ku nám dostávali, no povedzme „upravené“. V každom prípade práve rok 1973 bol rokom, kedy si ekonómovia uvedomili, ako moc je ekonomika závislá na rope. Dovtedy jej bol dostatok a pri cene 3 USD za barel s ňou rozhodne nepotreboval nik šetriť. Problém nastal 6. októbra 1973 keď sa koalícia arabských krajín pod vedením Egypta a Sýrie rozhodli, že získajú od Izraela vojensky späť Golanské výšiny a Sinajský polostrov, ktoré stratili po zdrvujúcej porážke v šesťdňovej vojne vedenej proti Izraelu v roku 1967. Arabské krajiny ale v takzvanej Yom Kippurskej vojne opäť neuspeli. Nech už vojna dopadla akokoľvek, keďže bol Izrael podporovaný západnými krajinami, najmä USA, rozhodli sa 17. októbra arabskí členovia OPEC pod vedením Saudskej Arábie s cieľom odradiť západné krajiny od podpory Izraela postupným znižovaním ťažby ropy a začali zvyšovať jej cenu. Napriek tomu prezident Nixon 19. októbra povolil hlavnú alokáciu dodávok zbraní a 2,2 miliardy dolárov z rozpočtu na podporu pre Izrael. V reakcii na to Saudská Arábia vyhlásila embargo na Spojené štáty americké, ku ktorému sa neskôr pripojili ďalší vývozcovia ropy a rozšírili ho aj na ďalšie západné krajiny. Do konca embarga v marci 1974 cena ropy vzrástla takmer o 400%, z 3 USD za barel na takmer 12 USD a začala energetická kríza.  Po dlhých rokovaniach s krajinami OPEC vo Washingtone v marci 1974 sa nakoniec podarilo embargo odvolať, ale zvýšená cena ropy mala výrazný vplyv na celú svetovú ekonomiku, čo vidno na hodnotách indexu S&P 500 zobrazených na grafe. Celkovo akcie poklesli o viac ako 40% z pôvodných hodnôt. Dovtedy málokto predpokladal, ako môže cena ropy ovplyvniť aj sektory ekonomiky priamo nesúvisiace s ropou. Len pre zaujímavosť, v októbri 1990 po vpáde Iraku do Kuvajtu prekročila cena ropy 41 USD za barel, v januári 2008 prvýkrát prekonala hodnotu 100 USD a v júli až 147 USD za barel. V rokoch 2014 až 2015 potom klesla pod 70 USD za barel. Okrem koronavírusu však trh ovplyvňuje opäť aj ropa. Rovnako ako sa v roku 1973 podarilo krajinám OPEC ovplyvniť vysokými cenami ropy trh s cieľom poraziť Izrael, snažia sa teraz naopak jej nízkymi cenami poraziť Rusko. Keďže sa OPECu nepodarilo 6. marca s Ruskom dohodnúť o znížení ťažby ropy s cieľom udržať jej cenu v slabnúcej ekonomike, rozhodli sa teda jej ťažbu zvýšiť. Zvýšenie ťažby a pandémia stoja za znížením ceny ropy pod 30 USD za barel. Takto nízka cena ropy rozhodne ekonomike nepomôže a je otázne, či sa ekonomika po páde zotaví rýchlo (ako vidno na grafe), alebo bude jej zotavenie trvať dlho. Skôr verím, že to bude rýchle, pretože v takto extrémnej situácii začnú a vlastne už začali centrálne banky a vládne inštitúcie podporovať ekonomiku a dávať prísľuby na jej ďalšiu podporu. Fed spustil program kupovania firemných krátkodobých dlhových cenných papierov, znížil úrokové sadzby a pripravuje ďalšie opatrenia. Čína si uvedomila, že jej ekonomika stojí na malých firmách (zamestnávajú mnoho ľudí) a tie sú náchylnejšie k bankrotom, preto začala podporovať aj menšie rôznymi stimulmi. Únia tiež pripravuje rôzne opatrenia. Ako som už písal v predchádzajúcom článku, https://www.universal.sk/blog/co-robit-aby-sa-vasich-uspor-nedotkla-kriza, pre tých, ktorí ešte nezačali sporiť prostredníctvom podielových fondov, je teraz najlepšia doba. Pre tých, ktorí už sporia dlhšie, sa nič nedeje, keď budú v sporení pokračovať, ale ak by napríklad zvýšili výšku svojej mesačnej investície, určite si tým vylepšia výsledok. Pre investorov, ktorí investovali naraz väčšie sumy nastali krušnejšie chvíle, ale ak svoje investície nezačnú predávať, ich investície sa časom zotavia. Čo píšem sa ale týka kvalitných podielových fondov a správnej alokácie. Ak má investor nakúpené individuálne akcie, dlhopisy alebo len úzko zamerané fondy, situácia môže byť zložitejšia. Stále platí, akékoľvek investičné rozhodnutie by ste mali konzultovať s investičným poradcom. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Prečo sa oplatí investovať do zlata
V nasledujúcom článku si predstavíme aké sú výhody investovania do zlata. Investovať do tohto drahého kovu je už možné aj cez iŠanón 2.0. Odteraz už nie je problém mať vo svojom mobile skutočné zlato.  1.) Prečo investovať do zlata? Zlato nikdy v histórii ľudstva nesklamalo, trvalo udržiava hodnotu majetku v čase, zatiaľ čo papierové peniaze neustále strácajú svoju hodnotu. 2.) Oplatí sa v dnešnej dobe investovať do zlata? Zvlášť v čase, keď prichádzajú hospodárske krízy, je zlato protiváhou cenným papierom a štandardným finančným produktom. V tejto dobe naopak hodnota zlata stúpa a klientovi zaisťuje, že sa hodnota jeho majetku neznižuje. 3.) Je investovania do zlata bezpečné? Pri investíciách do stavebného sporenia, dôchodkového pripoistenia, akcií a pod. klient v podstate nič nevlastní, iba ak prísľub budúceho plnenia. Zatiaľ čo zlato vlastním fyzicky, mám ho v banke či doma a vytvára mi istotu a bezpečie. 4.) Aká veľká je vhodná investícia?  Kapitál = peniaze x čas a to platí aj pri sporení do zlata. Nie je nutné investovať veľké sumy. Odporúčame pravidelné sporenie v rozmedzí 20 - 160 eur mesačne na obdobie 5 - 15 rokov. V období krízy v Nemecku sa za jednu uncu zlata, čo je cca 120 euro, dala kúpiť nehnuteľnosť. 5.) Aká forma investície je vhodná? Odporúčame pravidelné sporenie, ktoré eliminuje volatilitu* ceny a umožňuje klientovi zarábať aj pri poklese ceny.   Samozrejme spoločnosť Zlatá Rezerva umožňuje aj jednorazové nákupy zlata v akomkoľvek množstve.  *Volatilita = miera kolísania hodnoty aktíva, alebo jeho výnosovej miery....

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ako budeme investovať v roku 2020?
Rok 2019 sa niesol v znamení mimoriadnych výnosov. Veľké výnosy sme zaznamenali na akciovom i dlhopisovom trhu. Napriek mnohým obavám firmy dosahovali slušné zisky, pričom rast akciového trhu v 2019 bol do určitej miery podporený aj kompenzáciou strát z roka 2018. Je tak trochu paradoxné, že silný rast akciového trhu bol sprevádzaný aj silným rastom dlhopisového trhu. Dôvod vidíme v zásahoch centrálnych bánk, ktoré znižovali úrokové sadzby, ale aj vo veľkom dopyte po dlhopisoch. Aký bude rok 2020? V roku 2020 očakávame pokračovanie rastu, i keď je krajne nepravdepodobné, že by sme zažili taký silný rok ako 2019. Aký teda bude rok 2020? Predtým, ako odpoviem, vráťme sa o 1 rok dozadu. Na začiatku roka 2019 na trhu vládli obavy, naozaj málokto očakával taký úspešný rok. Investori mali strach z obchodných vojen, z oslabujúcich sa ekonomík a rozprávali sme sa aj o riziku recesie. Prečo nato poukazujem? Nuž, z krátkodobého pohľadu sa veľmi ťažko odhaduje, čo budú trhy robiť.     Pracujeme s dlhodobým výhľadom Nespoliehame sa na štatistiky, predikcie alebo analýzy. Vnímame situáciu na trhu, rešpektujeme fundamenty a sme pripravení na rôzne scenáre vývoja. Nevsádzame teda ani na rast, ani na pokles, ale vieme, čo budeme robiť, keď príde ďalší rastový rok – a rovnako vieme čo urobíme, keby trh klesal.  Na čo sa zamerať v roku 2020? Rok 2020 môže byť ovplyvnený vyššou nervozitou na trhoch. Keď bol predchádzajúci rok pre investora výzvou, ten súčasný sa ľahko stane ešte väčšou. Trhmi môžu veľmi hýbať prezidentské voľby v USA, nestabilita EU, stav ekonomík, obchodné vojny ale i rôzne geopolitické hrozby či napätie vo viacerých regiónoch.  Poklesy na trhoch znamenajú príležitosť. Vidíme však, že veľká časť drobných investorov pri hľadaní príležitostí svojimi výnosmi zaostáva za trhmi alebo dokonca generuje stratu, pretože sa snaží nájsť ten horúci sektor, ktorý najviac vynesie. Akciový trh doteraz ťahali hlavne technologické tituly. Budeme ich vyhľadávať? Určite nie. Pre nás je dôležité, že sa v portfóliu vyhýbame úzkym regiónom alebo sektorom, ale naopak držíme veľké regionálne a globálne indexy a tým zabezpečujeme dostatočnú diverzifikáciu.  Našou odpoveďou na výzvy roka 2020 je disciplína a držanie sa dlhodobej investičnej stratégie. Z dlhodobého pohľadu sa „závažné“ udalosti dneška môžu zdať ako nepodstatný šum. Takže obujme si papuče, sadnime si hlboko do kresla a sledujme, čo tento rok prinesie. Autor článku: Eduard Vičan  ...

 čítaj viac
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL