2. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?

12. 8. 2020, Blog, investovanie

Riziko tretieho piliera dôchodkového systému SR - doplnkové dôchodkové účty

Tretí pilier – doplnkový je založený na dobrovoľnej báze a myslím, že dva – alebo tri roky si mohol sporiteľ znížiť daňový základ o 12 000 Sk (dnes cca 400 Eur), ak tieto peniaze použil na dôchodkové sporenie prostredníctvom životného poistenia, sporenia prostredníctvom otvorených podielových fondov alebo doplnkového dôchodkového sporenia (DDS).

Potom prišiel „zásah“ politikov a zníženie daňového základu obmedzili len na sporenie prostredníctvom DDS.

Potreba doplnkového zabezpečenia dôchodku vyplývala z nešťastného prerozdelenia dôchodkov, ktoré sú najmä solidárne a už pomenej zásluhové. Korunu tomu nasadili politici, keď v roku 2015 zaviedli pojem „minimálny dôchodok“. Ten bol určený ako 33% nominálnej priemernej mzdy, konkrétne vtedy 334,3 Eur. Minimálne toľko dostane občan, ktorý bol v živote viac nezamestnaný ako zamestnaný, alebo občan ktorý ako živnostník „optimalizoval“ svoje príjmy a teda aj odvody. Dnes sú minimálne odvody do starobného poistenia živnostníka napríklad 91,17 Eur. Ak ale máte priemernú mzdu, (teraz 1 086, Eur) a teda platíte priemerné odvody (195,48 Eur do starobného poistenia Vy + zamestnávateľ za Vás), môžete teoreticky očakávať aj priemerný dôchodok. Ten je dnes 484,94 Eur.

Čiže teoreticky za 91 Eur si zaslúžite dôchodok 334 Eur a za 195 Eur dôchodok 484 Eur. Klasik by povedal “ No,nekúp to!? “

Alebo ešte inak – sporte si aj v dobrovoľnom doplnkovom dôchodkovom systéme, pretože napriek tomu, že zarábate viac ako priemer, nebude Váš dôchodok o moc vyšší ako u nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

Riziko tretieho piliera, podobne ako druhého je politické – menia sa pravidlá za pochodu, aj keď menej ako v druhom pilieri. Tiež sú tu riziká trhové a riziká neefektívnej správy. Za mňa – ako človeka, ktorý sa trochu orientuje v oblasti investovania aj nie veľmi transparentné údaje o dôchodkových fondoch.

Čo bude ďalej?

V Európskom parlamente si povšimli, že niektoré členské štáty už reformovali svoje dôchodkové systémy, ale že je v tom často viac politiky ako prospechu pre občanov. Preto bola prijatá direktíva „NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1238“ o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte PEPP (Pan-European Personal Pension Product). Naša národná banka si už splnila domácu úlohu a na tejto linke (TU) začala dopĺňať informácie o tomto produkte. 

Teší ma táto iniciatíva, ale „moje roky bežia“. Ja starnem a dôchodok sa blíži. Toto pomôže dnešným mladým ľuďom, ale čo „my“ , dnešný 40 +?

Jeden príklad

Pre zaujímavosť som porovnal jeden dôchodkový fond II. piliera, jeden III piliera a jeden otvorený podielový fond. „Pilierové fondy“ sú označené jeden ako rastový, druhý ako dynamický, pritom jeden investuje len 60% a druhý len 50% do akcií – čo je pre dlhodobých sporiteľov - zvlášť pri súčasných úrokových sadbách primálo. Otvorený podielový fond som zvolil skrátka akciový podielový fond, ktorý investuje globálne. 

Prečo som si dovolil takú nekorektnosť porovnať balancované fondy s fondom akciovým? Jednoducho preto, že správcovia nepriamo „klamú“ už ich označením. Ak sa v komunite ľudí na kapitálovom trhu označí niečo ako dynamické alebo rastové, má to byť niečo nespochybniteľne 100% akciové.

Dôchodkový fond II. Piliera má veľmi nízke náklady na správu (0,3 %), fond III. piliera má náklady (1,2% odmena manažérovi + 10% z výnosu odmena za výnos + náklady na správu, ktoré sa mi nepodarilo zistiť) a otvorený podielový fond má celkové náklady (1,89 %).

Ako vidno na grafe, vplývajú na fondy rovnaké udalosti, ale pilierové fondy značne svojim výkonom zaostávajú. Otvorený podielový fond dosiahol výnos pre klienta po odrátaní priebežných nákladov 8,12%, druhopilierový fond 4,81% a fond z tretieho piliera dokonca len 4,2%.

Ani si neviete predstaviť, ako Vám takýto rozdiel „zdevastuje“ Váš dôchodok, ak takto neefektívne bude sporiť 20 či 30 rokov!

Prečo to všetko...

Nečakajte na daňové úľavy, sporte si individuálne cez otvorené podielové fondy.

Nečakajme na politikov, na štát, na daňové úľavy - roky bežia. Žiadna daňová úľava Vám nenahradí straty spôsobené neefektívnou správou fondu či politickými reguláciami. Sporme si individuálne, transparentne a rozumne, sporme si cez otvorené podielové fondy.

Dnes máme na Slovensku okolo 2 000 otvorených podielových fondov (opf). Neefektívnej správe sa môžete vyhnúť poľahky, pretože opf sú veľmi transparentné. Trhové riziko eliminuje čas a správne nastavenie portfólia. S tým všetkým Vám vie poradiť investičný poradca. Nie jeden krát som počul výrok „Ja sa tomu nerozumiem a ani ma to nezaujíma“. Popravde mne to znie ako keby niekto povedal „Ja neviem čítať, ale ani to nepotrebujem.“ Venujeme mnoho času vzdelávaniu, aby sme mohli pracovať a zarobiť peniaze, keď budeme dospelí. Prosím, venujte čas trochu aj svojmu finančnému vzdelávaniu, pretože o tie peniaze potom môžete poľahky prísť a v starobe skončiť chudobný. Štát, politici, ani „samo sa to“ Vám naozaj nepomôžu.

 Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik 

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Čo robiť, keď nastane panika
Keď nastane panika na akciových trhoch, o dianie na nich sa začnú často zaujímať aj ľudia, ktorí nikdy neinvestovali. Zrejme ani teraz to nie je iné. Nastala situácia, akú by ani hollywoodsky producenti neočakávali. Teda, nie že by nebolo dostatok diel o zombie problematike, ale v zombie filmoch sa všetci báli, že ich zombie pohryzie. Dnes sa ľudia boja už aj kýchnutia. To presne spôsobuje paniku a tá vedie k situáciám, aké by nik nečakal. Čo sa vlastne deje? Ekonomika je cyklická a všetci to vedia. Ľudia sa chcú skrátka mať lepšie ako ich rodičia, pracujú, vynaliezajú, produkujú a míňajú. To je motor, ktorý ženie ľudstvo a ekonomiku vpred. Cyklika ekonomiky spočíva v tom, že sú obdobia rastu a sú obdobia poklesu. Svetová ekonomika bola už v poslednom kvartále 2019 v zlej kondícii, ale hovorilo sa najmä o jej spomalení. Ekonomika je však aj napriek cyklickosti citlivá aj na rôzne vonkajšie vplyvy. Takými môže byť vojna, ropný šok, či stav, ktorý nastal teraz – pandémia. Preto nastala situácia, kedy sa už hovorí o kríze. Medzi silné vonkajšie vplyvy patril napríklad prvý ropný šok. Udalosť, ktorá predtým nikdy nenastala a nikto s ňou nevedel počítať. Ťažko si bude bežný občan na Slovensku pamätať ropnú krízu z roku 1973, naviac keď sme boli sférou vplyvu Sovietskeho zväzu a informácie sa ku nám dostávali, no povedzme „upravené“. V každom prípade práve rok 1973 bol rokom, kedy si ekonómovia uvedomili, ako moc je ekonomika závislá na rope. Dovtedy jej bol dostatok a pri cene 3 USD za barel s ňou rozhodne nepotreboval nik šetriť. Problém nastal 6. októbra 1973 keď sa koalícia arabských krajín pod vedením Egypta a Sýrie rozhodli, že získajú od Izraela vojensky späť Golanské výšiny a Sinajský polostrov, ktoré stratili po zdrvujúcej porážke v šesťdňovej vojne vedenej proti Izraelu v roku 1967. Arabské krajiny ale v takzvanej Yom Kippurskej vojne opäť neuspeli. Nech už vojna dopadla akokoľvek, keďže bol Izrael podporovaný západnými krajinami, najmä USA, rozhodli sa 17. októbra arabskí členovia OPEC pod vedením Saudskej Arábie s cieľom odradiť západné krajiny od podpory Izraela postupným znižovaním ťažby ropy a začali zvyšovať jej cenu. Napriek tomu prezident Nixon 19. októbra povolil hlavnú alokáciu dodávok zbraní a 2,2 miliardy dolárov z rozpočtu na podporu pre Izrael. V reakcii na to Saudská Arábia vyhlásila embargo na Spojené štáty americké, ku ktorému sa neskôr pripojili ďalší vývozcovia ropy a rozšírili ho aj na ďalšie západné krajiny. Do konca embarga v marci 1974 cena ropy vzrástla takmer o 400%, z 3 USD za barel na takmer 12 USD a začala energetická kríza.  Po dlhých rokovaniach s krajinami OPEC vo Washingtone v marci 1974 sa nakoniec podarilo embargo odvolať, ale zvýšená cena ropy mala výrazný vplyv na celú svetovú ekonomiku, čo vidno na hodnotách indexu S&P 500 zobrazených na grafe. Celkovo akcie poklesli o viac ako 40% z pôvodných hodnôt. Dovtedy málokto predpokladal, ako môže cena ropy ovplyvniť aj sektory ekonomiky priamo nesúvisiace s ropou. Len pre zaujímavosť, v októbri 1990 po vpáde Iraku do Kuvajtu prekročila cena ropy 41 USD za barel, v januári 2008 prvýkrát prekonala hodnotu 100 USD a v júli až 147 USD za barel. V rokoch 2014 až 2015 potom klesla pod 70 USD za barel. Okrem koronavírusu však trh ovplyvňuje opäť aj ropa. Rovnako ako sa v roku 1973 podarilo krajinám OPEC ovplyvniť vysokými cenami ropy trh s cieľom poraziť Izrael, snažia sa teraz naopak jej nízkymi cenami poraziť Rusko. Keďže sa OPECu nepodarilo 6. marca s Ruskom dohodnúť o znížení ťažby ropy s cieľom udržať jej cenu v slabnúcej ekonomike, rozhodli sa teda jej ťažbu zvýšiť. Zvýšenie ťažby a pandémia stoja za znížením ceny ropy pod 30 USD za barel. Takto nízka cena ropy rozhodne ekonomike nepomôže a je otázne, či sa ekonomika po páde zotaví rýchlo (ako vidno na grafe), alebo bude jej zotavenie trvať dlho. Skôr verím, že to bude rýchle, pretože v takto extrémnej situácii začnú a vlastne už začali centrálne banky a vládne inštitúcie podporovať ekonomiku a dávať prísľuby na jej ďalšiu podporu. Fed spustil program kupovania firemných krátkodobých dlhových cenných papierov, znížil úrokové sadzby a pripravuje ďalšie opatrenia. Čína si uvedomila, že jej ekonomika stojí na malých firmách (zamestnávajú mnoho ľudí) a tie sú náchylnejšie k bankrotom, preto začala podporovať aj menšie rôznymi stimulmi. Únia tiež pripravuje rôzne opatrenia. Ako som už písal v predchádzajúcom článku, https://www.universal.sk/blog/co-robit-aby-sa-vasich-uspor-nedotkla-kriza, pre tých, ktorí ešte nezačali sporiť prostredníctvom podielových fondov, je teraz najlepšia doba. Pre tých, ktorí už sporia dlhšie, sa nič nedeje, keď budú v sporení pokračovať, ale ak by napríklad zvýšili výšku svojej mesačnej investície, určite si tým vylepšia výsledok. Pre investorov, ktorí investovali naraz väčšie sumy nastali krušnejšie chvíle, ale ak svoje investície nezačnú predávať, ich investície sa časom zotavia. Čo píšem sa ale týka kvalitných podielových fondov a správnej alokácie. Ak má investor nakúpené individuálne akcie, dlhopisy alebo len úzko zamerané fondy, situácia môže byť zložitejšia. Stále platí, akékoľvek investičné rozhodnutie by ste mali konzultovať s investičným poradcom. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Termínované účty – áno či nie?
Rád by som týmto textom pomohol klientom aj finančným sprostredkovateľom zvážiť či ešte aj dnes má tento produkt miesto v portfóliu osobných financií klientov.  Čo je termínovaný vklad Ako už napovedá názov, jedná sa o produkt zo sektora vkladov. Klient vloží (radšej mám pojem požičia) peňažné prostriedky do banky, ktorá mu na základe písomnej zmluvy zaručí kedy a za akých podmienok mu ich vráti späť a aký vysoký úrok mu za túto pôžičku zaplatí. Na rozdiel od podielového fondu prestávajú byť počas obdobia vkladu tieto prostriedky majetkom klienta a nemá na ne žiaden dosah. Jediné čo má v rukách je záväzok banky, že mu vklad vráti. Nakoľko sa však aj veľké finančné inštitúcie môžu dostať do situácie, že nebudú vedieť splniť svoje záväzky, existuje Fond na ochranu vkladov, ktorého cieľom je pokryť do určitej miery potenciálne straty finančných spotrebiteľov za vklady, ak ich nebudú banky schopné vyplatiť. Výhodou termínovaného vkladu je, že klient dopredu vie, za aký čas mu banka vklad vráti a koľko získa na úrokoch a zároveň spomínaná záruka Fondu na ochranu vkladov. Termínovaný vklad a prax Klienti sa ma často pýtajú ako investovať. Tak nejak začína rozhovor, no skôr sa snažím zistiť, čo očakávajú, aký majú „investičný“ horizont, akí sú odolní voči riziku a aké je ich finančné zázemie. Občas – nie veľmi často, im odporučím ako vhodné riešenie (prípadne ako doplnok) práve termínovaný vklad. Otázkou ostáva, ako je možné, že termínovaný vklad považujem za dobré riešenie len pre veľmi malé percento klientov, ale ak sa pozriem na štatistiku Národnej banky, je v termínovaných vkladoch uložené obrovské množstvo peňazí. Myslím, že čiastočne je dôvodom to, že sa na mňa obracia len určitá skupina klientov, ale aj to, že odporúčanie na termínovaný vklad dostávajú často aj na pobočkách bánk. Určite svoju úlohu zohráva „znalosť“ produktu a „konzervativizmus“ slovenského obyvateľstva. Rád by som však poukázal, že v tieto posledné dva argumenty skrátka neverím a na trhu som dosť dlho na to, aby som ich považoval iba za „propagandu“. Je jednoduchšie vypísať jedno tlačivo, než klientovi vysvetľovať zložitejšie produkty. Štatistiky V štatistikách Národnej banky Slovenska (Prijaté vklady a ich úrokové miery – stavy za 12. mesiac roku 2018), z ktorých niektoré údaje sú uvedené v tabuľke na konci článku, som našiel informáciu o objeme peňažných prostriedkov na termínovaných vkladoch a skutočne, ako vidno z tabuľky nižšie, sú na vkladoch obyvateľstva obrovské prostriedky. Táto tabuľka však zobrazuje iba časť termínovaných vkladov, pretože v inej štatistike na stránkach NBS - „Vklady a prijaté úvery podľa krajov za rok 2017“ som sa dočítal, že Vklady chránené Fondom na ochranu vkladov k 31.12. 2017 tvorili objem vo výške 45 320 767 000 Eur.  No a vo výročnej správe Fondu na ochranu vkladov za rok 2017 som sa dočítal, že aktíva fondu spolu boli 257 583 516 Eur. Úvaha Stále si myslím, že termínovaný vklad má miesto v portfóliu niektorých klientov, ale myslím si, že objem vkladov mnohonásobne prevyšuje svoju opodstatnenosť. Ani úrokové sadzby dnes nie sú moc presvedčivé.  Termínovaný vklad je vhodný pre klienta, ktorý napríklad vie, že peniaze nebude rozhodne potrebovať rok či dva, ale krátko potom ich určite použije. Ak si ale klient vkladá peniaze na termínovaný vklad na 5 rokov, teda vie, že určite ich tých 5 rokov potrebovať nebude, myslím, že termínovaný vklad nie je najlepším riešením a treba skúmať ďalšie okolnosti. V takomto prípade by som už do portfólia zaradil aj podielové fondy, ktoré zodpovedajú klientovým preferenciám o riziku a o dĺžke jeho investície. Samozrejme za podielový fond negarantuje nikto, pretože majetok v podielovom fonde stále vlastní podielnik, nie správcovská spoločnosť, a teda okrem trhového rizika nie je za čo ručiť. Za záväzky bánk vrátiť klientom vklady v objeme 45 miliárd Eur ručí Fond na ochranu vkladov s aktívami 257 miliónov Eur (ako vyplýva zo štatistík vyššie). Moja rada Ak máte peniaze, mali by ste premýšľať, ako ich čo najefektívnejšie uložiť. Toto premýšľanie je určite menej náročné, ako bolo získanie týchto prostriedkov. Nepristupujte k finančným produktom laxne s názorom, že tomu aj tak neporozumiete. Treba sa pýtať, pýtať a pýtať. Je to jednoduchšie, ako si možno myslíte.  Termínovaný účet možno patrí aj do Vášho portfólia, ale pre istotu si nájdite sprostredkovateľa, ktorý má vo svojom portfóliu aj termínované účty aj podielové fondy. Takýto sprostredkovateľ Vám zrejme bude vedieť lepšie a objektívnejšie poradiť . Autor: Ondrej Faith Autor: Ondrej Faith...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

1. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?
Tak čakajte na spravodlivý dôchodkový systém. Ak som v minulom článku (TU) písal o mýtoch, ktoré môžu niekoho odradiť od sporenia na dôchodok, rád by som pokračoval vo vysvetlení nebezpečenstva, ktoré budúcim dôchodcom (nám) hrozí, ak do dôchodku pôjdeme o 10 či viac rokov. Neuveríte, ale je to už 16 rokov čo sme si začali dôchodky „pilierovať“, ale čo sa odvtedy zmenilo? Hlavne to, že máme o 16 rokov menej času zabezpečiť sa na dôchodok, ale aj to, že sa nemôžeme spoliehať na riešenia zo strany štátu. 31.1.2004 vstúpil do platnosti zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení. Cieľom bolo znížiť dopady budúcej demografickej krízy tak, že dôchodok občanov sa bude skladať z dvoch zdrojov (pilierov). Prvým zdrojom je Sociálna poisťovňa a druhým mali byť osobné dôchodkové účty.  Prečo bolo zavedenie druhého piliera dôležité Riziko prvého - teda priebežného piliera dôchodkového systému SR Rizikom udržateľnosti prvého piliera je zlý demografický vývoj. Nakoľko je tento zdroj priebežný – to čo vyzbiera na odvodoch, vyplatí hneď na dôchodkoch. Pokles prispievateľov (pracujúcich) a nárast poberateľov (dôchodcov) spôsobí nerovnováhu a následne neudržateľnosť systému. Ostatne práve preto vznikol druhý pilier v ktorom si každý pracujúci nasporí časť peňazí na svoj vlastný dôchodok v DSS.  Často počúvame, že populácia starne, že nebude na dôchodky a podobne. Poďme sa ale pozrieť na skutočný rozmer tohoto problému – na demografický vývoj na Slovensku. Jeden demografický scenár predpovedá, že do roku 2100 bude na Slovensku žiť len 4,5 milióna občanov, pričom dnes nás je 5,4 milióna. Ďalší veľmi kvalitný zdroj informácii o demografii vydal v roku 2013 INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY. V publikácii „Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060“ môžeme nájsť aj nižšie uvedený alarmujúci graf. Čo v grafe vidíme? Produktívna populácia (od 19 rokov do 65 rokov) – tvorila v roku 2012 - 3,5 milióna občanov, ktorí nepriamo, prostredníctvom Sociálnej poisťovne financovali dôchodok 0,7 milióna dôchodcov. V roku 2060 však bude 2,7 milióna pracujúcich musieť financovať takmer 1,8 milióna dôchodcov. Teraz si prosím sami sebe zodpovedzte otázku, či si myslíte, že je toto udržateľné? A potom ešte jednu, chcete čakať na to, ako to dopadne? Takže zhrnutie: Rizikom prvého piliera je demografický vývoj, ktorého zmenu trendu nik neočakáva. Riziko druhého piliera dôchodkového systému SR – osobné dôchodkové účty 31.1.2005 začali do druhého piliera vstupovať prví sporitelia. Ich odvody do starobného sporenia (ktoré boli a dodnes sú 18 %) sa potom rozdelili po 9 % medzi Sociálnu poisťovňu a Dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS). Dôchodok v starobe sa potom bude skladať z týchto dvoch zdrojov. Po spustení druhého piliera do neho začali populisticky a devastačne zasahovať politici. Zaviedli investičné obmedzenia, viackrát sa snažili odlákať sporiteľov späť do prvého piliera, „násilne“ presunuli sporiteľov do garantovaných fondov a tiež zmenili pomer, akým sa odvody delia medzi Sociálnu poisťovňu ( 14 % ) a DSS ( 4 % ). Pomer rozdelenia odvodov sa má síce postupne meniť do roku 2024 na 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do DSS, ale škoda už vznikla.  Je ťažké určiť, ktorou z týchto zmien viac olúpili sporiteľov o časť ich budúcich dôchodkov. Nechcem byť tiež populista, ale slovo olúpili, respektíve okradli je na mieste. Prečo tak konali? Zrejme potrebovali zdroj, ktorým počas svojej vlády dotovali štátny rozpočet a problém s financovaním dôchodkov skrátka len presunuli na budúce vlády a na plecia občanov. Ale ako „ja“ a „Vy“ k tomu prídeme, že dnes míňame peniaze na benefity pre dôchodcov a keď budeme na dôchodku „my“, tak možno nebudeme mať na jedlo? Najväčšie riziko druhého piliera je rozhodne politické. Okrem politického rizika tu je aj riziko investičné. Jednak na výšku dôchodku vplýva vývoj trhov (tomuto riziku som sa venoval a ešte sa budem v iných článkoch), ale aj nie najlepšie zloženie fondov a možno nie najlepšia správa portfólia. Veríme, že sa Vám tento článok páčil. Pokračovanie Vám prinesieme v druhej časti blogu, kde Vám bližšie priblížime riziká tretieho piliera. Pozrieme sa aj na to, prečo to všetko vzniká a čo bude ďalej.  Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL