2. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?

12. 8. 2020, Blog, investovanie

Riziko tretieho piliera dôchodkového systému SR - doplnkové dôchodkové účty

Tretí pilier – doplnkový je založený na dobrovoľnej báze a myslím, že dva – alebo tri roky si mohol sporiteľ znížiť daňový základ o 12 000 Sk (dnes cca 400 Eur), ak tieto peniaze použil na dôchodkové sporenie prostredníctvom životného poistenia, sporenia prostredníctvom otvorených podielových fondov alebo doplnkového dôchodkového sporenia (DDS).

Potom prišiel „zásah“ politikov a zníženie daňového základu obmedzili len na sporenie prostredníctvom DDS.

Potreba doplnkového zabezpečenia dôchodku vyplývala z nešťastného prerozdelenia dôchodkov, ktoré sú najmä solidárne a už pomenej zásluhové. Korunu tomu nasadili politici, keď v roku 2015 zaviedli pojem „minimálny dôchodok“. Ten bol určený ako 33% nominálnej priemernej mzdy, konkrétne vtedy 334,3 Eur. Minimálne toľko dostane občan, ktorý bol v živote viac nezamestnaný ako zamestnaný, alebo občan ktorý ako živnostník „optimalizoval“ svoje príjmy a teda aj odvody. Dnes sú minimálne odvody do starobného poistenia živnostníka napríklad 91,17 Eur. Ak ale máte priemernú mzdu, (teraz 1 086, Eur) a teda platíte priemerné odvody (195,48 Eur do starobného poistenia Vy + zamestnávateľ za Vás), môžete teoreticky očakávať aj priemerný dôchodok. Ten je dnes 484,94 Eur.

Čiže teoreticky za 91 Eur si zaslúžite dôchodok 334 Eur a za 195 Eur dôchodok 484 Eur. Klasik by povedal “ No,nekúp to!? “

Alebo ešte inak – sporte si aj v dobrovoľnom doplnkovom dôchodkovom systéme, pretože napriek tomu, že zarábate viac ako priemer, nebude Váš dôchodok o moc vyšší ako u nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

Riziko tretieho piliera, podobne ako druhého je politické – menia sa pravidlá za pochodu, aj keď menej ako v druhom pilieri. Tiež sú tu riziká trhové a riziká neefektívnej správy. Za mňa – ako človeka, ktorý sa trochu orientuje v oblasti investovania aj nie veľmi transparentné údaje o dôchodkových fondoch.

Čo bude ďalej?

V Európskom parlamente si povšimli, že niektoré členské štáty už reformovali svoje dôchodkové systémy, ale že je v tom často viac politiky ako prospechu pre občanov. Preto bola prijatá direktíva „NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1238“ o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte PEPP (Pan-European Personal Pension Product). Naša národná banka si už splnila domácu úlohu a na tejto linke (TU) začala dopĺňať informácie o tomto produkte. 

Teší ma táto iniciatíva, ale „moje roky bežia“. Ja starnem a dôchodok sa blíži. Toto pomôže dnešným mladým ľuďom, ale čo „my“ , dnešný 40 +?

Jeden príklad

Pre zaujímavosť som porovnal jeden dôchodkový fond II. piliera, jeden III piliera a jeden otvorený podielový fond. „Pilierové fondy“ sú označené jeden ako rastový, druhý ako dynamický, pritom jeden investuje len 60% a druhý len 50% do akcií – čo je pre dlhodobých sporiteľov - zvlášť pri súčasných úrokových sadbách primálo. Otvorený podielový fond som zvolil skrátka akciový podielový fond, ktorý investuje globálne. 

Prečo som si dovolil takú nekorektnosť porovnať balancované fondy s fondom akciovým? Jednoducho preto, že správcovia nepriamo „klamú“ už ich označením. Ak sa v komunite ľudí na kapitálovom trhu označí niečo ako dynamické alebo rastové, má to byť niečo nespochybniteľne 100% akciové.

Dôchodkový fond II. Piliera má veľmi nízke náklady na správu (0,3 %), fond III. piliera má náklady (1,2% odmena manažérovi + 10% z výnosu odmena za výnos + náklady na správu, ktoré sa mi nepodarilo zistiť) a otvorený podielový fond má celkové náklady (1,89 %).

Ako vidno na grafe, vplývajú na fondy rovnaké udalosti, ale pilierové fondy značne svojim výkonom zaostávajú. Otvorený podielový fond dosiahol výnos pre klienta po odrátaní priebežných nákladov 8,12%, druhopilierový fond 4,81% a fond z tretieho piliera dokonca len 4,2%.

Ani si neviete predstaviť, ako Vám takýto rozdiel „zdevastuje“ Váš dôchodok, ak takto neefektívne bude sporiť 20 či 30 rokov!

Prečo to všetko...

Nečakajte na daňové úľavy, sporte si individuálne cez otvorené podielové fondy.

Nečakajme na politikov, na štát, na daňové úľavy - roky bežia. Žiadna daňová úľava Vám nenahradí straty spôsobené neefektívnou správou fondu či politickými reguláciami. Sporme si individuálne, transparentne a rozumne, sporme si cez otvorené podielové fondy.

Dnes máme na Slovensku okolo 2 000 otvorených podielových fondov (opf). Neefektívnej správe sa môžete vyhnúť poľahky, pretože opf sú veľmi transparentné. Trhové riziko eliminuje čas a správne nastavenie portfólia. S tým všetkým Vám vie poradiť investičný poradca. Nie jeden krát som počul výrok „Ja sa tomu nerozumiem a ani ma to nezaujíma“. Popravde mne to znie ako keby niekto povedal „Ja neviem čítať, ale ani to nepotrebujem.“ Venujeme mnoho času vzdelávaniu, aby sme mohli pracovať a zarobiť peniaze, keď budeme dospelí. Prosím, venujte čas trochu aj svojmu finančnému vzdelávaniu, pretože o tie peniaze potom môžete poľahky prísť a v starobe skončiť chudobný. Štát, politici, ani „samo sa to“ Vám naozaj nepomôžu.

 Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik 

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Výnosy minulých období nie sú zárukou budúcich...ale predsa len o čomsi svedčia
Spracoval som analýzu, ktorá nakoniec potvrdila môj predpoklad a často opakovaný záver, že ak chce niekto sporiť na 10 či viac rokov, určite by sporenie malo smerovať výhradne do akciových fondov. Rád sa s výsledkom analýzy podelím s každým, kto má chuť trochu premýšľať. Začnem preto názvom článku, ktorý je odvodený z často používaných disclaimerov. A chápem, prečo sú dôležité. Pred možno desiatimi rokmi, mi jeden klient ukázal, čo našiel vo svojej poštovej schránke. Bola to fotokópia mesačnej správy o hospodárení jedného akciového fondu, ktorý rok predtým dosiahol výnos viac ako 50%. Na tejto mesačnej správe bolo rukou dopísané: „Chcete aj Vy takto zarobiť? Volajte mi“ a telefónne číslo. Fond sa už dnes volá inak, investičná stratégia bola zmenená a hodnota podielu dnes nie je omnoho vyššia, než bola vtedy. To preto, že fond investoval na veľmi špecifickom trhu a tento minulý výnos a ani zďaleka podobný už nikdy nedosiahol. Napriek tomu sú minulé výnosy dôležité, pretože naznačujú možný potenciál budúcich výnosov, akurát je potrebné ich sledovať v širšom kontexte. Preto som spravil analýzu výnosov za obdobie viac ako 10 rokov dvoch portfólií. Jedno portfólio je akciové, ktoré ponúkame klientom ako dobré riešenie, ak si chcú sporiť viac ako 10 rokov. Skladá sa z troch akciových fondov pomerovo rovnako zastúpených. Jeden investuje v severnej Amerike, jeden v rozvinutej Európe a jeden na rozvíjajúcich sa trhoch. Druhé portfólio som spravil pre porovnanie. Je zložené z dlhopisových fondov na rovnakých trhoch, čiže jeden severná Amerika, jeden rozvinutá Európa a jeden rozvíjajúce sa trhy. Čo sa môžeme naučiť z nižšie uvedených grafov? UMD Flexi base plan je portfólio, ktoré ponúkajú naši kolegovia svojim klientom na sporenie. Priemerné výnosy sú priemerovanými výnosmi za uvedené obdobie pri jednorazovej investícii. Ak by klient investoval kedykoľvek napríklad na 6 rokov (to chápeme ako 6*365 dní), dosiahol by v priemere výnos 10,59%. Ak by investoval v najhoršom možnom momente a svoj vklad by nekompromisne vybral po 6 rokoch, mal by výnos 0,42% p.a. – áno, ani v tom najhoršom možnom momente by po 6 rokoch nebol v strate. Dokonca by mal viac, ako na termínovaných účtoch v banke. Toto je dôvod, prečo odporúčame takéto portfólio klientom, ktorí investujú aspoň na 10 rokov. Nakoniec v najlepšom možnom 6 ročnom období by klient dosiahol 21,31% p.a. výnos. Graf zároveň naznačuje, že ak by sme mali údaje napríklad za 30 rokov, najlepší a najhorší výnos za dlhšie obdobia sa veľmi priblížia priemernému výnosu. 10% výnos znamená, že potrebujeme približne 7 rokov, aby sa naša investícia znásobila. Druhý graf poukazuje na priemerné výnosy okolo 7,22% a to je veľmi dobrý výsledok. Som ale presvedčený, že ak by klient chcel sporiť na 25 či 30 rokov, tento priemerný výnos by sa pohyboval okolo 5%. Z grafu vidíme, že najhoršie 6 ročné obdobie by klientovi prinieslo výnos 3,31% p.a. a najlepšie 6 ročné obdobie 11,17%.  Sledoval som správanie portfólií od 20.10.2007 dodnes. Žiaľ, práve toto obdobie dlhodobo klesali úrokové sadzby, čo nahrávalo výnosom dlhopisových fondov. Domnievam sa, že ak by boli k dispozícii dáta napríklad od roku 2000, výsledok, respektíve rozdiel by bol markantnejší. V každom prípade je z výsledku jasné, že ak chce niekto sporiť alebo investovať, na viac ako 10 rokov, nemal by k tomu využívať dlhopisové fondy. Za krátke investičné obdobie síce môže dosiahnuť stratu, ale ak svoju investíciu nechá napriek tomu v týchto fondoch a dodrží svoj investičný horizont, bude jeho zisk určite uspokojivý.  No tak či onak, nebojte sa podielových fondov a určite sa poraďte s našimi kolegami. Oni neprezentujú len svoje názory, ale často čerpajú práve z takýchto analýz, ktoré môžu byť na prvý pohľad síce zložité, napriek tomu hovoria o portfóliách mnoho.  Autor: Ondrej Faith   ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ako hodnotiť investíciu do dlhopisu
Ak idem nakúpiť dlhopis, musím si uvedomiť, že vlastne investujem. To nie je to isté ako vklad do banky, za ktorý mi kdesi na konci ručí Fond na ochranu vkladov. Toto je skrátka nákup cenného papiera so všetkými výhodami a rizikami. Ten, kto vydáva dlhopis sa nazýva emitent. Emitent môže byť štát (štátne dlhopisy), mesto (komunálne dlhopisy) alebo napríklad podnik, ktorý si emisiou dlhopisov požičiava (získava zdroje) na nejaký podnikateľský zámer. Môže to byť výstavba budov na predaj, prenájom, podnikanie, investícia do technológií, kúpa ďalšieho podniku na rozšírenie podnikateľských aktivít – to sú zdravé dôvody, kde podnik očakáva, že mu takáto investícia prinesie ďalší zisk. Dôvod na emisiu dlhopisov môže byť ale aj potreba získať zdroje na splatenie minulých dlhov, vysokých pokút, či pokrytie strát. Investor – ten kto dlhopis kupuje, očakáva, že mu po určitom čase (rok, tri, desať...) emitent vráti požičané peniaze (investíciu) a zaplatí úrok (kupón), ktorý sa platí rôznym spôsobom. Úrok sa môže platiť každý rok, ale môže byť dohodnuté, že bude zaplatený až na konci. Mnoho informácií nájdem v emisných podmienkach dlhopisu, ako aj v prospekte cenného papiera, ktoré by som si ako klient mal určite preštudovať, pretože ide o moje peniaze. Možno mi niečo bude nezrozumiteľné, ale na to sa môžem pýtať investičného poradcu. Ak idem kúpiť dlhopis, mal by som vyhodnotiť riziká a prínosy.  1.) Kto je emitent? Môžem mu dôverovať, že mu jeho podnikateľský zámer vyjde a môj vklad a úroky mi vráti riadne a včas?  2.) Ak mi emitent nebude schopný vrátiť môj vklad, má dostatočný majetok a iné aktíva, aby mohol byť podnik exekuovaný, prípadne riadne zlikvidovaný a moje pohľadávky boli uspokojené z rozpredania podniku? Veľmi dobre mi môže poslúžiť rating emitenta, prípadne rating dlhopisu, ak existuje. Ak neexistuje, určite by tam mala byť aspoň osobná znalosť daného podniku a jeho podnikania. Dlhopisy na základe riatingu môžeme rozdeliť aj do skupín.  a.) HQ (High quality) sú dlhopisy s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania. (Vydávajú ich štáty alebo skutočné veľké a dôveryhodné podnikateľské subjekty). Spravidla preto ponúkajú nižší výnos. b.) MQ (Medium quality) sú dlhopisy s vyššou pravdepodobnosťou zlyhania a vyšším úrokom, ale stále v tzv. investičnom pásme. c.) High Yield (vysoký výnos) sú dlhopisy na pomedzí investičného a špekulatívneho pásma. Mali by ponúkať vysoký výnos, ale už len tým, že majú rating, dokáže s nimi investor veľmi dobre pracovať. d.) Junk Bonds (odpadkové dlhopisy) sú dlhopisy, ktorých nákup je hazardný pre vysokú pravdepodobnosť zlyhania. Spravidla nemajú žiadny rating, skutočné dôvody ich emisie sú často zahmlievané. Neznamená to, že zlyhajú, znamená to len, že investor by mal brať pri rozhodovaní o investícii do úvahy vyššiu pravdepodobnosť ich zlyhania. 3.) Ak budem potrebovať predčasne predať dlhopis, existuje spôsob, ako to spraviť a aké sú podmienky? 4.) Čím je splatnosť dlhopisu vyššia, je riziko vyššie, pretože za dlhší čas sa môže mnoho udiať. Ak zvážim všetky vyššie uvedené okolnosti, je výnos (úrok) primeraný riziku? Podľa výskumu agentúry Moody´s je pravdepodobnosť zlyhania dlhopisov v špekulatívnom pásme pomerne vysoká najmä v časoch ekonomických kríz a stagnácií. Ak je splatnosť dlhopisu príliš dlhá, je vyššia možnosť, že k ekonomickej kríze skutočne dôjde. Na Slovensku, ale i v Čechách sa značne rozmohol v poslednom období predaj dlhopisov bez ratingov. Často sú emitované malými spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré boli založené veľkými známymi spoločnosťami, alebo nesú názov podobný, ako investičné skupiny. Mám obavu, že mnoho najmä drobných spotrebiteľov nakupuje tieto dlhopisy s dôverou, a hlavne si málokto z nich uvedomuje skutočnosti popísané vyššie. Záverom a pre odstránenie pochybností: Nie, netvrdím, že nebudú uspokojené pohľadávky investorov do týchto aktív, len hovorím, že treba byť obozretný, lebo pravdepodobnosť, že sa tak stane je vysoká. Mám dôvodnú obavu, že ak schopnosť týchto emitentov splatiť dlhopis bude nulová v prípade ekonomickej krízy, strata investorov bude naopak stopercentná. Teda, že neprídu o časť svojej investície, ale o celú. Myslím si, že slovenský drobný investor môže nakúpiť dlhopisy High yield aj bezpečnejším a rozumnejším spôsobom ako takýmto spôsobom a Junk bonds by som asi nekupoval. To nie je investícia, ale špekulácia. Ako na to, si povieme niekedy nabudúce. Stále sa ale môžete obrátiť na našich investičných poradcov. Oni vedia, ako na to. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície  ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Ako byť pripravený splácať hypotéku za každých okolností
V tomto článku si priblížime problematiku splácania úverov na bývanie v nepriaznivých podmienkach ekonomickej recesie. Ponúkneme náhľad ako postupovať, keď chceme predísť problémom so splátkami.  V posledných mesiacoch sme mohli viackrát zachytiť správy, ako národná banka sprísňuje pravidlá pre poskytovanie úverov na bývanie. Či už je to zmena výšky LTV, alebo nutnosť vytvárať vyššie rezervy vlastného kapitálu takzvaný "proticyklický vankúš". Bežne občanov tieto správy nezaujímajú, avšak, možno by mali.  V týchto správach je dôležitý odkaz pre verejnosť, že aj banky sa pripravujú na horšie časy, pretože ich klienti na ne veľmi pripravení nie sú. Pred jedenástimi rokmi vrcholila ekonomická kríza, ale nás Slovákov sa to príliš nedotklo. Na jednej strane sme sa stále ešte nespamätali z rozpadu socializmu a na strane druhej sme boli len minimálne zadlžení. Len pre zaujímavosť, viete, že podľa Štatistických údajov z Národnej banky Slovenska bola v roku 2008 zadlženosť obyvateľstva 9,8 miliardy, avšak k mesiacu jún 2019 je to už 36,6 miliardy Eur? Oproti roku 2008 sa máme o mnoho lepšie. Máme nové autá, chodíme na drahé dovolenky a stavia sa toľko nových domov, že to na Slovensku snáď nemá ani obdobu. Ibaže mnoho z toho ide na dlh. Úvery sú totiž lacné. Prečo nevziať úver na bývanie, ak viem, že bývanie budem musieť skôr, či neskôr aj tak riešiť, a úroky sú len niečo málo nad 1%?  Veru tak, bola by chyba, úver za týchto podmienok nevziať, ale rovnako je chybou neplánovať, že tieto podmienky sa môžu za pár rokov zmeniť. Ak si totiž vezmem úver na 20 rokov, musím si uvedomiť, že som sa zaviazal 20 rokov, mesiac čo mesiac, uhradiť banke nemalú sumu a je skoro až isté, že táto mesačná splátka sa počas tých 20 rokov môže aj viackrát zvýšiť. Pritom môžem ochorieť, stratiť prácu, prípadne môže nastať aj iná udalosť, kvôli ktorej budem mať problém splátku uhradiť. Pritom stačí vynechať dve - tri splátky a už riskujem, že prídem o svoju nehnuteľnosť. Banky sa pripravujú na scenár, keď ich klienti prestanú splácať hypotéky. Lepšie by však pre nás - klientov bolo pripraviť sa na to, aby sme mohli splácať za každých okolností. Nie je nič nové na tom, že samotné banky ponúkajú rôzne poistenia úverov, vo väčšine prípadov je ale lepšie riešenie sporiť prostredníctvom podielových fondov. Klienti pri ponuke sporenia k úveru často počujú argument, že vďaka sporeniu budú môcť úver predčasne splatiť a získajú na tom ekonomický prospech. Je to síce pravda, ale ide o podružný dôvod. Hlavným dôvodom je tvoriť si rezervu, aby mohli pár splátok zaplatiť z úspor, keď prídu úplne, alebo čiastočne o hlavné zdroje príjmu. Ak chceme chrániť úver sporením, musíme samozrejme pamätať na už spomínané ekonomické cykly. Konštrukcia sporenia preto musí byť nastavená inak, ako keď sporíme na dôchodok. Ak ekonomika oslabí, je väčšia pravdepodobnosť, že klienti môžu stratiť svoj príjem a práve vtedy môžu byť oslabené aj jeho úspory, ak nie sú optimálne nastavené. Náš produkt UMD Loan Care práve reflektuje na ekonomické cykly. Časť portfólia je umiestnená v dlhopisoch. Ak by teda prišlo k poklesu cien akcií, je veľká pravdepodobnosť, že práve dlhopisová časť bude tá, z ktorej bude môcť začať klient splácať úver. Samozrejme, ak by to nestačilo, začne splácať aj odpredávaním akciovej časti, pretože strata, ktorú mu spôsobí nesplácanie úveru bude mnohonásobne vyššia ako čiastočná strata na akciovom portfóliu. Všimnite si graf nižšie, v ktorom modrá reprezentuje akciovú zložku a žltá dlhopisovú.  Predstavte si klienta, ktorý má 30 rokov a rozhodol sa pre úver vo výške 90 000 Eur so splatnosťou 30 rokov. Mesačná splátka úveru je pri dnešných úrokových sadzbách 302 Eur. Vybral si sporenie UMD Loan Care, balansovaný profil. Odkladá si 40 Eur mesačne – čo je o trochu viac, ako minimálna odporúčaná suma sporenia (10% mesačnej splátky úveru). Príklad je síce hypotetický, ale použité sú reálne dáta sporenia z roku 2003. Po troch rokoch by mal tento klient nasporených 1 803 Eur. Ak by teda mal problém so splácaním úveru kvôli strate zamestnania, z úspor by dokázal prakticky 6 mesiacov splácať hypotéku. Samozrejme, všetko sa môže vyvíjať aj inak, ale nech sa deje čokoľvek, lepšie je byť pripravený. Ak sa totiž nič neudeje, budú toto pre klienta veľmi dôležité úspory na dôchodok. Autor článku: Ondrej Faith, Odborný garant pre kapitálový trh a investície...

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

INTRANET LOGIN

WEBMAIL