1. časť - Chcete byť na dôchodku chudobní?

5. 8. 2020, Blog, investovanie

Tak čakajte na spravodlivý dôchodkový systém.

Ak som v minulom článku (TU) písal o mýtoch, ktoré môžu niekoho odradiť od sporenia na dôchodok, rád by som pokračoval vo vysvetlení nebezpečenstva, ktoré budúcim dôchodcom (nám) hrozí, ak do dôchodku pôjdeme o 10 či viac rokov.

Neuveríte, ale je to už 16 rokov čo sme si začali dôchodky „pilierovať“, ale čo sa odvtedy zmenilo? Hlavne to, že máme o 16 rokov menej času zabezpečiť sa na dôchodok, ale aj to, že sa nemôžeme spoliehať na riešenia zo strany štátu.

31.1.2004 vstúpil do platnosti zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení. Cieľom bolo znížiť dopady budúcej demografickej krízy tak, že dôchodok občanov sa bude skladať z dvoch zdrojov (pilierov). Prvým zdrojom je Sociálna poisťovňa a druhým mali byť osobné dôchodkové účty. 

Prečo bolo zavedenie druhého piliera dôležité

Riziko prvého - teda priebežného piliera dôchodkového systému SR

Rizikom udržateľnosti prvého piliera je zlý demografický vývoj. Nakoľko je tento zdroj priebežný – to čo vyzbiera na odvodoch, vyplatí hneď na dôchodkoch. Pokles prispievateľov (pracujúcich) a nárast poberateľov (dôchodcov) spôsobí nerovnováhu a následne neudržateľnosť systému. Ostatne práve preto vznikol druhý pilier v ktorom si každý pracujúci nasporí časť peňazí na svoj vlastný dôchodok v DSS. 

Často počúvame, že populácia starne, že nebude na dôchodky a podobne. Poďme sa ale pozrieť na skutočný rozmer tohoto problému – na demografický vývoj na Slovensku.

Jeden demografický scenár predpovedá, že do roku 2100 bude na Slovensku žiť len 4,5 milióna občanov, pričom dnes nás je 5,4 milióna. Ďalší veľmi kvalitný zdroj informácii o demografii vydal v roku 2013 INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY. V publikácii „Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060“ môžeme nájsť aj nižšie uvedený alarmujúci graf.

Čo v grafe vidíme? Produktívna populácia (od 19 rokov do 65 rokov) – tvorila v roku 2012 - 3,5 milióna občanov, ktorí nepriamo, prostredníctvom Sociálnej poisťovne financovali dôchodok 0,7 milióna dôchodcov. V roku 2060 však bude 2,7 milióna pracujúcich musieť financovať takmer 1,8 milióna dôchodcov.

Teraz si prosím sami sebe zodpovedzte otázku, či si myslíte, že je toto udržateľné? A potom ešte jednu, chcete čakať na to, ako to dopadne?

Takže zhrnutie: Rizikom prvého piliera je demografický vývoj, ktorého zmenu trendu nik neočakáva.

Riziko druhého piliera dôchodkového systému SR – osobné dôchodkové účty

31.1.2005 začali do druhého piliera vstupovať prví sporitelia. Ich odvody do starobného sporenia (ktoré boli a dodnes sú 18 %) sa potom rozdelili po 9 % medzi Sociálnu poisťovňu a Dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS). Dôchodok v starobe sa potom bude skladať z týchto dvoch zdrojov.

Po spustení druhého piliera do neho začali populisticky a devastačne zasahovať politici. Zaviedli investičné obmedzenia, viackrát sa snažili odlákať sporiteľov späť do prvého piliera, „násilne“ presunuli sporiteľov do garantovaných fondov a tiež zmenili pomer, akým sa odvody delia medzi Sociálnu poisťovňu ( 14 % ) a DSS ( 4 % ). Pomer rozdelenia odvodov sa má síce postupne meniť do roku 2024 na 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do DSS, ale škoda už vznikla. 

Je ťažké určiť, ktorou z týchto zmien viac olúpili sporiteľov o časť ich budúcich dôchodkov. Nechcem byť tiež populista, ale slovo olúpili, respektíve okradli je na mieste. Prečo tak konali? Zrejme potrebovali zdroj, ktorým počas svojej vlády dotovali štátny rozpočet a problém s financovaním dôchodkov skrátka len presunuli na budúce vlády a na plecia občanov. Ale ako „ja“ a „Vy“ k tomu prídeme, že dnes míňame peniaze na benefity pre dôchodcov a keď budeme na dôchodku „my“, tak možno nebudeme mať na jedlo?

Najväčšie riziko druhého piliera je rozhodne politické. Okrem politického rizika tu je aj riziko investičné. Jednak na výšku dôchodku vplýva vývoj trhov (tomuto riziku som sa venoval a ešte sa budem v iných článkoch), ale aj nie najlepšie zloženie fondov a možno nie najlepšia správa portfólia.

Veríme, že sa Vám tento článok páčil. Pokračovanie Vám prinesieme v druhej časti blogu, kde Vám bližšie priblížime riziká tretieho piliera. Pozrieme sa aj na to, prečo to všetko vzniká a čo bude ďalej. 

Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik

Ak vás článok zaujal a chcete sa poradiť, neváhajte nás kontaktovať

okres
ĎAKUJEME VAŠA SPRÁVA BOLA ODOSLANÁ...
PRI ODOSIELANÍ SPRÁVY DOŠLO K CHYBE...
INVESTOVANIE

Minimálne dôchodky a ďalšia rana pod pás pre „mladšie generácie“
Narodil som sa začiatkom 70. rokov, čo znamená, že vysokú školu som skončil v 90. rokov. Čo to znamená? Už som nemal ako získať byt! Jednoducho socialistické štátne, ani družstevné byty už neboli. Áno, mohol som si byt kúpiť na inzerát. Pri prepočte na Euro stáli byty v Bratislave len okolo 30 000 Eur. Teda „len“ je to až dnes. Vtedy to bol milión korún. Tak obrovská suma, že sme si ju nevedeli ani predstaviť. Dôležité je vedieť, že moja na to obdobie slušná mzda okolo 5 000 korún nemohla stačiť na to, aby som toľko dokázal našetriť.  Mladších ľudí asi teraz napadne – veď si si mal vziať hypotéku. „Hypotéka? To je čo?“ by som sa asi vtedy spýtal. Priatelia, úrok na termínovanom vklade viac ako 20 % v tých časoch nebol výnimočný. Tak aký by asi bol na pôžičke? Ak by som mal možnosť vziať si pôžičku na takú sumu s úrokom 20 % musel by som len na úrokoch zaplatiť za jeden rok 200 000 Sk – čiže z platu by som bol schopný splatiť len štvrtinu úrokov, nie to ešte istinu.  Zrejme aj to je dôvod, prečo mnoho mojich vrstovníkov v Bratislave dodnes žije v bytoch s rodičmi. Tým druhým je, že aj keď si už dnes hypotéku vziať vedia, kombinácia ich platu, času odchodu do dôchodku – teda času na splatenie úveru a cien bytov im už mnoho priestoru nedáva. Za socializmu sa žilo tak, že všetko bolo naplánované dopredu. Tak bolo naplánované aj to, že robotníci začínali v práci o 6:00, pracujúca inteligencia o 7:00 a deti v školách o 8:00 (vďaka tomu boli optimálne využité autobusy a vlaky). O 15:00 boli rodiny doma pohromade a mali pred sebou ešte kus dňa. Málokto si nosil prácu domov, alebo bežal z jedného zamestnania do druhého.  Neraz počúvame, ako sa tí starší vedia pochváliť, ako sa v práci dalo flákať a čo-to odniesť aj domov. Výsledkom však bola mizerná produktivita práce. Dobre to reprezentuje graf prebratý z databázy búranie mýtov. Zrejme aj preto, že už bola socialistická ekonomika na pokraji kolapsu, nastala v 89. roku zmena. 90. roky potom boli čistý chaos. Museli sme nájsť správnu cestu a začať splácať dlhy narobené za 40. rokov – napríklad aj vysokou infláciou. Takže nám ceny tovarov slušne rástli ale nárast miezd až tak slušný nebol, aby sme nad tým mohli len tak mávnuť rukou. Tento marazmus spôsobil, že výrazne poklesla pôrodnosť – teda aspoň v dominantnej časti obyvateľstva.  Moje deti sa narodili koncom 90. rokov. Veľmi dobre si pamätám, ako sme chodili aj plienky kupovať do Rakúska, lebo tam boli lacnejšie a napriek tomu boli pre nás kvôli devalvácii veľmi drahé. Všetko bolo. Devalvácia bol ďalší nástroj, ktorým sa ekonómovia snažili dostať ekonomiku do normálu. V 2020 sme si pomaly začali uvedomovať ekonomické súvislosti – ale nie všetci. Mnoho ľudí začalo podnikať a mnohí sa naučili, ako svoje daňové priznania „OPTIMALIZOVAŤ“ . Čiže svoje príjmy a výdavky deklarovať tak, že zaplatili minimálnu daň – a teda aj minimálne odvody. Inými slovami – veľmi málo sa podieľali na financovaní spoločných nákladov nás všetkých, ako napríklad dôchodkov pre vtedajších dôchodcov, na financovaní zdravotníctva a celkovo výdavkov štátu. Dá sa pochopiť, prečo to robili, ale nedá sa pochopiť, prečo si takto ušetrené peniaze aspoň čiastočne neodložili – napríklad na svoj budúci dôchodok. Minimálne od začiatku súčasného milénia už boli na našom finančnom trhu nástroje na odkladanie si na dôchodok dostupné pre všetkých a hlavne – už sa verejne diskutovalo o neudržateľnosti dôchodkového systému a to práve kvôli poklesu pôrodnosti. Tento problém nie je len v postsocialistických krajinách. Trpí ním aj väčšina rozvinutých západných krajín, ale u nás bol ten pokles dosť náhly a problém je o to väčší, že tu máme generáciu tzv. „Husákových detí“, ktoré o pár rokov pôjdu tiež na dôchodok.  Takže teraz k tým dôchodkom A potom prišiel na svet on – a mnohí z nás ho vítali. 20. januára 2004 – Zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Do dôchodku sme mali (generácia 70’s ) 30 až 40 rokov a pochopili sme, že ešte máme šancu si na dôchodok našetriť. Zhruba polovicu by nám dal štát z priebežného systému dôchodkového zabezpečenia a druhú – pri rozumnej správe omnoho väčšiu by sme získali z kapitálových trhov. Ibaže väčšia polovica neexistuje – obe sú rovnaké – tak isto, ako zrejme neexistujú politici bez postranných úmyslov. Tak si títo kapitáni Slovenska schvaľovali zmeny uvedeného zákona ako sa im len hodilo. Či už potrebovali nahradiť chýbajúce príjmy Sociálnej poisťovne, zviditeľniť sa propagandistickými úvahami alebo si za spoločné kúpiť celé generácie voličov dôchodcov. Niektorí boli žalostne neschopní pochopiť, ako funguje ekonomika a kapitálové trhy. Preto z krásnej idey, rozložiť riziko svojich dôchodkov medzi demografické riziko I. piliera a investičné riziko II. piliera ostal iba smútok v našich mysliach, pocit podrazu a pocit bezmocnosti, pretože sme prišli o niečo dôležité – o čas. Mojej, ale i mladším generáciám to prinieslo najmä to, že máme o 16 rokov menej času na vytvorenie si vlastného piliera svojho dôchodkového zabezpečenia, na ktorý nám nemôže nikto siahnuť. Problém však majú aj staršie generácie, stačí si pozrieť graf nižšie, ktorý som vytvoril na základe dát z Inštitútu informatiky a štatistiky, Bratislava. Rok 2050 nie je v demografickom vývoji až tak ďaleko, ako sa zdá. Je neospravedlniteľné, ako minulá vláda jednak uzákonila nízky vek odchodu do dôchodku a jednak minimálny dôchodok.     Prečo je to neospravedlniteľné Každý z Vás, kto by bol postavený pred otázku, ako v skutočnosti jednoduchú rovnicu financovania dôchodkov riešiť (nie jednoducho riešiteľnú – len premenných nie je moc), by zrejme vedel ako začať. Najskôr by určite zadefinoval premenné, a – nie! Nemusíte byť ekonóm, stačí sa zamyslieť. · Môžete zvyšovaním veku odchodu do dôchodku pomaly meniť pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami. · Môžete zvyšovať odvody. · Môžete znižovať dôchodky. · Môžete podporiť individuálne sporenie obyvateľstva na dôchodok. · Môžete podporiť pôrodnosť. · Môžete podporiť imigráciu pracujúcich z menej rozvinutých ekonomík. A pre filmových fanúšikov bolo načrtnuté jedno neprijateľné riešenie aj v Britskom seriále „Jistě, pane premiére“ (zasvätení vedia, že žartujem). Samozrejme – nič z vyššie navrhnutého by Vám neprinieslo uznanie obyvateľstva, a keby ste boli politikom, ani hlasy voličov. Vezmime si však, čo politici reálne robili: Schválili zvyšovanie veku odchodu do dôchodku – ale ďalší, čo prišli po nich to zrušili. Podporili individuálne sporenie (II. Pilier) – ale tí, čo prišli po nich ho „pokazili“. Krátko dokonca platilo, že aj výdavkom na sporenie do podielových fondov za účelom sporenia na dôchodok ste si mohli znížiť daňový základ – ale po dvoch rokoch to zrušili. Dôchodky trochu znížili – tým, že ich valorizovali menej ako bola inflácia – ale tí čo prišli po nich ich zvýšili, či už priamo – 13. dôchodok, minimálny dôchodok, vianočný dôchodok, alebo nepriamo - napríklad lístky do vlaku pre dôchodcov platíme všetci z rozpočtu. Tak čo s tým spravíme? Ak situáciu trochu sledujete, mohol Vás ako malé zadosťučinenie potešiť Nález ústavného súdu 9/2018-125 zo 4. novembra 2020, ktorý konštatuje, že ustanovenie § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (o minimálnom dôchodku) nie je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ale to nie je preto, lebo je to neudržateľné a v budúcnosti nebude na dôchodky, ale preto, že znevýhodňuje sporiteľov do II. piliera. Ak sa teda vláda zmení na takú, ako bola tá posledná, je možné, že ho napíšu znova a lepšie.  Prečo je to zlé? Jednak to dáva za pravdu tým, ktorí svoje príjmy „optimalizujú“, pretože aj keď do systému odvedú iba minimum, dostanú veľmi slušný dôchodok, často rovnaký ako ľudia, ktorí mali svoje reálne príjmy omnoho nižšie ako „oni“, pritom však na odvodoch poctivo zaplatili omnoho viac. Jednak aj preto, že úplne zničia dôchodky budúcich generácií, pretože demografický problém je ako požiar. Čím neskôr ho začnete hasiť, tým viac škôd narobíte. Napriek všetkému čo sme si prežili a pretrpeli, musíme hrať s kartami, aké sme dostali do rúk. Stále si môžeme koľko - toľko pomôcť. Riešenie je veľmi jednoduché, musíme si skrátka odkladať – musíme si plánovať svoju budúcnosť. Skrátka si len musíme odkladať viac, ak máme viac rokov, aby sme si vytvorili rezervu. Neustále opakujem, že nie je potrebný žiaden super sofistikovaný produkt, ktorému neporozumiete. Stačí si pravidelne sporiť aspoň pár Eur mesačne do aktívne riadeného fondu zameraného na globálne trhy alebo do indexového fondu, ktorý kopíruje niektorý globálny akciový index. Je to riešenie pre každého, nielen pre bohatých so vstupnou investíciou v desiatkach tisíc. Dnes je na finančnom trhu dostatok podielových fondov, prostredníctvom ktorých si môžete zabezpečiť kľudnú a dôstojnú budúcnosť. A ak ste mladý – využite svoju (z pohľadu nás starších možno nespravodlivú) výhodu, ktorú máte – čas.  Vyhľadajte preto čo najskôr skúseného investičného poradcu - oplatí sa to. My v Universale Vám veľmi radi poradíme. Zoznam našich pobočiek nájdete tu.  Autor článku: Ondrej Faith, Investičný analytik ...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Čo je nové v II. pilieri?
Zorientovať sa v dôchodkovom sporení nemusí byť také náročné, pokiaľ k tomu máte objektívne informácie. Prečítajte si pár noviniek a faktov ohľadom aktuálnej situácie v druhom pilieri.  II. pilier nás nestojí nič navyše. Povinné odvody sa len premenia na úspory na dôchodok. Celkom lákavá ponuka, nie? Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. dôchodkový pilier) sa v roku 2021 zvýšia na 5,25 % z vymeriavacieho základu. Sadzba týchto príspevkov sa od roku 2017 každoročne zvyšuje o 0,25 % a bude stúpať až do roku 2024, kedy dosiahne hranicu šiestich percent. V druhom pilieri si aktuálne na dôchodok sporí už vyše 1,6 milióna sporiteľov, čo vzhľadom na počet ekonomicky aktívnych obyvateľov predstavuje viacej ako polovicu pracujúcej populácie. Objem majetku v správe dôchodkových správcovských spoločností už dosiahol hodnotu vyše 10 miliárd eur. Približne až 70 % percent úspor budúcich dôchodcov je alokovaných v garantovaných dlhopisových dôchodkových fondoch a len 30 % v negarantovaných s vyšším zastúpením akcií v portfóliu. Ak prihliadneme na fakt, že priemerný vek sporiteľa v druhom pilieri je zhruba 40 rokov, tak takéto nastavenie investičnej stratégie zďaleka nie je optimálne. Práve naopak, negarantované fondy s vysokým zastúpením akcií by mali tvoriť podstatnú časť majetku investorov! Správne nastavenie sporiacej stratégie sa v konečnom dôsledku odrazí na vyšších dôchodkoch v starobe. Aj z toho vyplýva, že v informovanosti sporiteľov sú stále značné rezervy. Asi aj preto vchádza od januára 2021 do platnosti novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá mimo iného významne upravuje komunikáciu medzi DSS a sporiteľmi, či už ide o elektronickú komunikáciu, alebo výpisy z účtu. Dôraz sa bude klásť na proaktívne a užitočné informácie pre sporiteľa, ktoré mu umožňujú nastaviť si optimálnu sporiacu stratégiu a informujú ho o predpokladanej výške dôchodku. Pýtate sa ako vstúpiť do II. piliera? Je to jednoduché. Ak uvažujete nad vstupom do II. piliera a máte do 35 rokov, neváhajte nás kontaktovať. Naši finanční sprostredkovatelia po celom Slovensku vám pripravia ponuku na mieru presne podľa vašich požiadaviek. Zoznam pobočiek nájdete tu. V prípade, ak máte zmluvu so správcovskou spoločnosťou a uvažujete nad jej zmenou, vieme vám pomôcť aj s touto požiadavkou. Dôkazom je viac ako 200 tisíc spokojných klientov, ktorým pomáhame už 20 rokov.  Autor článku: Mgr. Petr Berka, Odborný garant pre SDS, DDS a digitálne služby štátu...

 čítaj viac
INVESTOVANIE

Prečo sa oplatí investovať do zlata
V nasledujúcom článku si predstavíme aké sú výhody investovania do zlata. Investovať do tohto drahého kovu je už možné aj cez iŠanón 2.0. Odteraz už nie je problém mať vo svojom mobile skutočné zlato.  1.) Prečo investovať do zlata? Zlato nikdy v histórii ľudstva nesklamalo, trvalo udržiava hodnotu majetku v čase, zatiaľ čo papierové peniaze neustále strácajú svoju hodnotu. 2.) Oplatí sa v dnešnej dobe investovať do zlata? Zvlášť v čase, keď prichádzajú hospodárske krízy, je zlato protiváhou cenným papierom a štandardným finančným produktom. V tejto dobe naopak hodnota zlata stúpa a klientovi zaisťuje, že sa hodnota jeho majetku neznižuje. 3.) Je investovania do zlata bezpečné? Pri investíciách do stavebného sporenia, dôchodkového pripoistenia, akcií a pod. klient v podstate nič nevlastní, iba ak prísľub budúceho plnenia. Zatiaľ čo zlato vlastním fyzicky, mám ho v banke či doma a vytvára mi istotu a bezpečie. 4.) Aká veľká je vhodná investícia?  Kapitál = peniaze x čas a to platí aj pri sporení do zlata. Nie je nutné investovať veľké sumy. Odporúčame pravidelné sporenie v rozmedzí 20 - 160 eur mesačne na obdobie 5 - 15 rokov. V období krízy v Nemecku sa za jednu uncu zlata, čo je cca 120 euro, dala kúpiť nehnuteľnosť. 5.) Aká forma investície je vhodná? Odporúčame pravidelné sporenie, ktoré eliminuje volatilitu* ceny a umožňuje klientovi zarábať aj pri poklese ceny.   Samozrejme spoločnosť Zlatá Rezerva umožňuje aj jednorazové nákupy zlata v akomkoľvek množstve.  *Volatilita = miera kolísania hodnoty aktíva, alebo jeho výnosovej miery....

 čítaj viac
Potrebujete pomôcť?
+ 421 903 292 292
sieť pobočiek
kontakt

e-mail: ustredie@universal.sk
Potrebujete pomôcť?: + 421 903 292 292
tel: 02/59206211

Zodpovedná osoba pre potreby GDPR:
Ing. Juraj Lanc
tel: +421 908 865 401
e-mail: zodpovednaosoba@universal.sk

PORTOS LOGIN

WEBMAIL